Švédska progressive metalová stálica EVERGREY si od vydania svojho debutu "The Dark Discovery" (1998) nedopriala žiadnu výraznejšiu pauzu a tento rok nám servíruje už svoj jedenásty album. Prevažnú väčšinu tvorby tejto formácie považujem za nadštandardnú a hoci ma predošlá doska príliš nenadchla, na novinku "The Atlantic" som sa tešil a očakával príjemné chvíle.

Už otvárací song "A Silent Arc" pôsobí sťaby kryštálová jaskyňa nápadov. Po krátkom úvode sa na nás bez prípravy vysype gitarová prietrž s rýchlymi dvojkopákmi. S príchodom spevu nastáva spomalenie a prvý príval emócií - áno, stále sú to EVERGREY v plnej paráde! V podobnom duchu sa nesie väčšina z desiatich skladieb.
Hlavné slovo má frontman Tom Englund, ktorého vokálny prejav buď milujete, alebo ho „neprekusnete“. Jeho jedinečne zafarbený, krásne podmanivý hlas sa nepotrebuje púšťať do prehnaných výšok, avšak svojim emotívnym prejavom mi spôsobuje zimomriavky. Okrem toho spev dodáva skladbám pomyselnú hitovosť a určuje, či vám zostanú v pamäti už po 1-2 vypočutiach.
Vedzte však, že ani inštrumentálne na tom nahrávka nie je zle. Prepracovanosť a súhra jednotlivých nástrojov je zreteľná. Tom s Henrikom nám pripravili klasické sekané riffy, nádherné melódie, ich gitary sa navzájom umne dopĺňajú a vrcholom sú sóla plné emócií. Klávesy by kľudne mohli dostať viac priestoru, ale keď sa už dostanú k slovu, Rikard Zander s nimi dokáže divy a v talóne má celú plejádu zaujímavých zvukov. Dobrým príkladom je jediná inštrumentálka "The Tidal". Bicie Jonasa Ekdahla sú prevažne technické, no žiadne blast beaty nečakajte. Kapela sa drží najmä v stredných tempách, takže viac vyniknú melodické linky. Stále dokáže napísať aj vkusné balady, napríklad "All I Have", či do rádia vhodnú "Departure", ktorá svojimi harmóniami balansuje na hrane rocku v štýle ANATHEMA. Vrcholov na samotnom diele nájdete viac - pre mňa je to naliehavá "The Beacon", no najmä jasná koncertná záležitosť "Weightless".

EVERGREY pokračujú po vlastných stopách a stále sa držia v progresívnych vodách. Žiadne výrazné experimenty, ani pridlhé kompozície nie sú potrebné, "The Atlantic" obsahuje všetky atribúty, ktorými sú títo Švédi typickí. Vysoký level hráčskych zručností v sebe ukrýva množstvo emotívnych momentov, potrebnú atmosféru i občasnú temnotu… a hoci na albume nájdeme aj zopár málo výrazných skladieb, celkový výsledok je veľmi pozitívny a dobre sa počúva.