Každý má v sebe nastavené hranice, ktoré v hudbe definujú pojem extrém. Pre niekoho môže byť extrém samotný metal a niekto nad týmto pojmom začne uvažovať pri produkcii kapiel ako ANAAL NATHRAKH či GNAW THEIR TONGUES. Pokiaľ sa skôr približujete k tej druhej skupine, určite si vypočujte nový album od amerických FULL OF HELL.  

Aktuálna novinka má už štandardne krátku stopáž, no o to intenzívnejší obsah. Základ nahrávky tvoria tradične zbesilé výplachy, ktoré vám dokonale odpália dekel a pomelú mozog. Nezriedka sú obohatené o noisové prvky a prasácky spev. Ten Dylan Walker dohnal do nesmierne hnusnej polohy a je vskutku pôsobivý. Na albume ale nájdete aj hard corovo ladené pasáže, drone doomové bahno a nechýbajú tu ani hlukové bolehlavy. Vo všetkých polohách znie tvorba FULL OF HELL vyspelo a to aj napriek mladému veku hudobníkov. Počas necelej polhodiny vás prevedú hudobným peklom, ktoré ale nie je samoúčelné. Jednotlivé skladby sú pestré, nápadité a svojou intenzitou pripomínajú výbuch jadrovej hlavice. Niektoré  obsahujú aj zborové spevy a podľa informácií sa mala na ňom podieľať aj Kristin Hayter. Túto umelkyňu budete alebo skôr nebudete poznať pod pseudonymom LINGUA IGNOTA. Vzhľadom na jej tvorbu sa tejto spolupráci ani nedivím. Za zmienku stojí aj krátka saxofónová vsuvka v divokej skladbe "Ygramuk the Many". Mojím najväčším favoritom je ale najdlhšia skladba albumu "Armory of Obsidian Glass". Jedná sa o drone doomovú "tortúru" s čudnými zborovými vokálmi v štýle SADNESS a zbesilým blackovým záverom. Celkovo práve v netradičných polohách mi ich tvorba imponuje asi najviac. Je však dosť možné, že je to spôsobené práve kontrastom voči ostatným kompozíciám.

FULL OF HELL tvoria v súčasnosti nesmierne pôsobivú hudbu, ktorú ale nie je jednoduché uchopiť. Tá je totiž určená pre veľmi otvorených poslucháčov, ktorí nemajú problém s okrajovými žánrami ako grind core, drone či noise.