FUOCO FATUO je taliansky výraz pre bludičky, ktoré sú opisované aj ako neposedné ohne. Tie sa ľuďom zjavovali v noci nad močiarmi, bažinami ale aj na cintorínoch. Jedno z vysvetlení je, že ide o plamene pochádzajúce zo spaľovania metánu a fosfánu. K tomu dochádza v dôsledku rozkladu organických zvyškov ľudských tiel uložených v rakvách. Netuším, do akej miery sú tieto procesy možné, každopádne ako názov pre kapelu je to skvelá voľba.

Tá totiž produkuje ťaživý funeral doom/death metal s výrazne pochmúrnou atmosférou. Na moje prekvapenie pochádzajú z Talianska. Neviem, ako vy vnímate ich metalovú scénu, no toto by som od nich čakal ako posledné. Hneď na začiatku musím skonštatovať, že ide o veľmi okrajový subžáner. Je to pomerne ťažšie stráviťeľná hudobná forma doplnená o rôzne sample, klávesy a rôzne čudné zvuky. Na albume "Obsidian Katabasis" sa nachádza šesť kompozícií, z ktorých tie kratšie majú len strohé číselné označenie. Ostatné tri stopy majú aj svoje názvy a ich dĺžka sa pohybuje okolo pätnásť minút. Prečo je tomu tak, som žiaľ nezistil. Pokiaľ by tie kratšie skladby boli len intrá, dávalo by to zmysel. Ale nie je to až tak podstatné.

Hudba FUOCO FATUO sa vyznačuje striedaním divokej a ultra pomalej rytmiky. V kľudnejších momentoch znejú ako pohrebný sprievod smerujúci do zatuchnutých močiarov. Postupne sa ponára do bahna, pričom návrat už nie je možný. Po zvukovej stránke si dali záležať, aby to znelo dostatočne odporne. Zároveň ale cítite, že ide o zjavný zámer. Práve s takýmto zvukom ich hudba znie najpresvedčivejšie ako to len ide. V tom pekelnom hluku je možné identifikovať aj nejaké sprievodné zvuky a miestami až noisové prvky. Tie definitívne zahusťujú už tak mohutnú zvukovú stenu, cez ktorú sa prediera vokál Mila Angeloniho. Ten znie ako totálny kanál a jeho hlas musíte ťahať z tej zvukovej bažiny. Nemá tendenciu dominovať v skladbách, no keď treba, je rozpoznateľný. Spolu vytvárajú ultra-funerálnu atmosféru. V istých momentoch ale vedia preradiť aj do vyšších otáčok a vtedy pôsobia ako nekontrolovateľné tornádo. Ohlušujúca rytmika a neprekonateľná gitarová hradba rozpútajú katastrofu biblických rozmerov. Tá energia je zničujúca a nič jej neunikne. Následne sa však opäť vracajú do smrtonosných močarísk, kde nenájdete ani náznak života a radosti. A kto by ich tam aj hľadal.

Pokiaľ máte radi ohyzdnú hudbu, "Obsidian Katabasis" je album presne pre vás. Zabudnite na nejaké zapamätovateľné pesničky, tu ide predovšetkým o navodenie desivej makabróznej atmosféry. A toto celé vzniklo paradoxne v Taliansku! Nečakané, ale pôsobivé.