Reuniony kapiel sú posledné roky v móde, znovuzrodenia nájdeme snáď vo všetkých metalových štýloch. Obzvlášť poteší, keď sa k životu preberie formácia, ktorej tvorbu možno považovať za jedinečnú. GREEN CARNATION takouto formáciou určite sú.
Títo nórski progresívni melancholici sa po niekoľkých dobre prijatých albumoch rozlúčili v roku 2006, svojim najmäkším dielom "Acoustic Verses". Sedem rokov trvala ich hibernácia a rovných štrnásť čakanie na novú dosku (DVD-živáky nerátam). Už vystúpenie na Brutal Assaulte 2018 čo-to napovedalo, a dnes tu konečne máme k dispozícii plnohodnotný albumový návrat.

"Leaves of Yesteryear" sa nesie v duchu melodického, pomerne stráviteľného a predsa kvalitne spracovaného progressive metalu. Samotná kapela ho prezentuje ako čiastočne retrospektívny pohľad do ich minulej kariéry; v tomto smere ho žánrovo radím niekde medzi "Light of Day, Day of Darkness" a "A Blessing In Disguise". Za vrchol považujem hneď úvodnú titulnú kompozíciu. Chytľavé gitarové melódie, niekoľko príjemných sól, či súhra gitár s klávesami. Hlavný mozog kapely, gitarista Tchort (čítaj: „Čort“), vedie svoje hudobné dieťa správnym smerom. Za mikrofónom operuje starý-známy Kjetil Nordhus (o.i. TRISTANIA) a jeho variabilný spev opäť posúva hudbu GREEN CARNATION do jedinečných sfér. Silné momenty pokračujú v nasledujúcej skladbe "Sentinels", ktorá je o niečo viac „heavy“. Neviem, či skôr chváliť prepracované riffy, alebo svieže vokály. Výsledok znie vskutku lahodne… a že je celý zaobalený vo vkusnom zvukovom kabáte, o tom nemusíme diskutovať (nahrávalo sa v dUbStudios, pod „dozorom“ Endre Kirkesolu).

Album žiaľ obsahuje len tri novinky, ktoré zaplnili niečo vyše polovicu jeho dĺžky. A to je málo. Najväčší priestor tak dostalo znovunahraté veľdielo "My Dark Reflections of Life and Death". Je fajn, že sa kapela priznáva k svojej doomovej minulosti, ale nešlo by to radšej formou ďalšej novej skladby? Tak či onak, táto pripomienka starých časov je na tom zvukovo lepšie než pôvodná verzia z debutového CD "Journey To The End of The Night". Experimentálny úvod je o čosi kratší, najmä ma však teší konečne ju počuť s Kjetilovým spevom.
Pokračujeme s "Hounds", ktorá je zrejme najpomalšou kompozíciou albumu. Pozornosť pútajú najmä výrazné doomové riffy. Tie znejú prirodzene a Nóri týmto vplyvom pokojne mohli dať väčší priestor. Úplný záver dosky ešte obstarala coververzia starej odpočinkovej klasiky "Solitude" od BLACK SABBATH. Tchort a spol. ju síce prerobili do vlastnej podoby s dostatočným priestorom pre klávesy, doommetalové vplyvy však ani v tomto prípade nezaprú, ba dokonca sa k nim hrdo hlásia.

GREEN CARNATION sa vrátili vo veľkom štýle a je len škoda, že si na "Leaves of Yesteryear" nepripravili väčšie množstvo nového materiálu. (Najmä z tohto dôvodu musím ísť s hodnotením nižšie.) Doska by však mala zaujať nielen fanúšikov progresívneho metalu a pokojne môže ašpirovať aj na jeden z albumov roka.

Za poskytnutie nahrávky ďakujeme vydavateľstvu Season of Mist.