Necelých päť rokov sme čakali na nový album doom metalových elegánov HAMFERÐ. Skupina pochádza z Faerských ostrovov a upútala ma svojimi skvelými vystúpeniami. Najmä ich minuloročný koncert na rumunskom festivale Dark Bombastic Evening zanechal vo mne silný dojem. Zahrali tam aj pár ukážok z novinky a zneli snáď ešte lepšie ako z nosiča. Na nahrávke mi totiž chýbajú masívne gitarové hradby, ktorými sú naživo povestní. Tu znejú o čosi plytšie, čo je veru škoda. Zároveň je to asi jediná výčitka, ktorú by som adresoval na ich druhý album "Támsins likam". Skupina pokračuje vo svojich ultra pomalých skladbách plných melanchólie, smútku a depresií. 

Hudba HAMFERÐ znie ako smútočný sprievod, kráčajúci šedým cintorínom k čerstvo vykopanému hrobu. Šestica mužov nesie na svojich pleciach čiernu truhlu a za nimi sa ťahá trúchliaca skupinka pozostalých. Nik sa nikam neponáhľa a vo vzduchu visí smútok a žiaľ. Atmmosféra by sa dala pokojne krájať a keď spustí svoju smútočnú reč vokalista Jón Aldará (CLOUDS, BARREN EARTH), naokolo sa zastaví čas. Jón využíva svoje spevácke nadanie naplno a počúvať ho je naozaj zážitok. Jeho hlboký growl vás totálne rozmelie svojou drsnosťou (miestami pripomína OPETH) a naopak jeho čisté spevy vás pohladia na duši. Zároveň dávajú ich hudbe nutnú dávku majestátnosti a elegancie. K tej prispievajú aj nástroje typické pre tento štýl ako piano, violončelo či klávesy. Je sympatické, že ich využívajú veľmi striedmo a poslucháč sa ich nepreje. Ťažiskové pre ich hudbu sú však stále ťaživé gitarové pasáže podporené pomalou smútočnou rytmikou. Tento "nemotorný" kolos vás pomaly valcuje svojou nekompromisnou váhou a naliehavou atmosférou. Album obsahuje šesticu piesní a pôsobí ako obrovský náhrobný kameň osadený nad majestátnym sarkofágom. Asi najvýraznejšou z nich je záverečná desaťminútovka "Vápn í anda", v ktorej agónia dosiahne svoj vrchol. Za zmienku ešte stojí dosť nečakaná agresívna pasáž v skladbe "Hon syndrast", ktorá má black metalový charakter. No inak album funguje naozaj ako celok a tak ho treba aj vnímať.

Ako som už spomínal, nahrávke nemám veľmi čo vytknúť. Zároveň sa však moje očakávania tak úplne nenaplnili. Očakával som trochu výraznejšie skladby, ktoré by sa viac zapísali do mojej mysle. A možno som mal len zbytočne veľké oči. Som zvedavý, ako vyznejú ich skladby naživo a či sa opäť potvrdí, že na koncertoch znie táto kapela o stupeň lepšie ako na nahrávkach.