Domáca scéna vie poriadne prekvapiť a tento album je toho jasným dôkazom. Z ničoho nič sa vynorila z hlbín podzemia trojhlavá beštia s názvom HECATONCHEIR. Stoja za ňou dvaja členovia OLD TOMB Andrej Lencsés, Matej Takáč a bubeník Alexander Turček. 

Začiatkom roka vydali svoj debutový album "Nightmare Utopia", ktorý znie až podozrivo dospelo. Určite neznie ako nesmelý debut začínajúceho projektu. Zaradiť ich hudbu do nejakého žánru nie je možné, pretože tých vplyvov je tam omnoho viac. Základným stavebným kameňom je dissonantný death metal, ktorý zažíva v posledných rokoch celkom slušný rozmach. Nie je to samozrejme nejaký mega trend v metalovej hudbe, ale táto scéna sa pomaly rozrastá ako zhubný nádor. Má rôzne zmutované verzie a HECATONCHEIR si z nich vyskladali svoju mozaiku. V úvodnej skladbe "Dreamless" nájdeme jednak blackom nasiaknutú schizoidnú tvár tohto štýlu ako aj jeho pomalšiu doomovú verziu. Skupina sa nebojí experimentovať aj s ambientnými či industriálnymi prvkami, ktoré skvele dokresľujú atmosféru celého diela. V skladbách sa pravidelne striedajú ponuré atmosferické pasáže s dravými agresívnymi výpadmi. To dáva skladbám dynamiku, pričom si neustále zachovávajú desivú až znepokojujúcu atmosféru. Celý album vyznieva ako ponurý trip bludiskom, v ktorom sa ukrývajú temné podobenstvá a výjavy plné hrôzy. V pokojnejších pasážach v ňom budete blúdiť a hľadať cestu von. Následne vás v ohlušujúcej paľbe bude hnať do jeho najdesivejších zákutí, aby vás opäť priviedol do zdanlivého pokoja. Čo je však zarážajúce je vyspelosť jednotlivých kompozícií.

Celé to znie ako nahrávka ostrieľaných hudobníkov, čo sa venujú tomuto žánru dlhé roky. Oceňujem tu aj striedmosť v dĺžke jednotlivých piesní a celej nahrávky. Určite poznáte ten pocit, keď pri posledných skladbách nejakého albumu sa začnete ošívať. V lepšom prípade potom dopočúvate celú nahrávku, pretože je to ucelené dielo a tak ho chcete aj vnímať. V tomto prípade žiadne rozpaky či ošívanie nehrozí, skôr naopak. Pri doznení poslednej skladby mám stále pocit hladu, čo je tá najlepšia vizitka dobrej nahrávky. Rozmýšľal som nad najvýraznejšou skladbou celého albumu ale nedokážem ju identifikovať. Presnejšie povedané pri každom posluchu je to iná skladba a preto to nechám na vás. Inak názov kapely predstavuje v gréckej mytológii čudesného obra, ktorý ma sto rúk a päťdesiat hláv. Podľa povestí existovali traja a volali sa Cottus, Briareus a Gyges. Celý ich príbeh je na nete ľahko dohľadateľný, ak by vás to zaujímalo. Texty piesní sa motajú okolo spánku, nočných mor a iných príjemností.

Debutový album HECATONCHEIR ma veľmi príjemne prekvapil a šokoval. Temná hudba pre milovníkov hudobného pnutia. Za všetko hovorí názov labelu, pod ktorým tento album vychádza. Total Dissonance Worship!