Zdá sa, že masová pásová výroba sa vo veľkom zavádza aj v krajine mrazivého víchru, vo Švédsku. Nie, nejdem teraz rozoberať posledné novinky hrdiace sa značkou Volvo, či Saab, ale pokúsim sa zamerať na iný povestný exportný artikel krajiny - melodický death metal.

Od predošlého záseku HYPOCRISY - The Arrival ubehol iba nejaký ten rok, čo by ešte nebolo také nezvyčajné, ale Peter Tägtgren sa medzitým stihol podpísať svojím vokálom i pod druhú radovku Bloodbath a čas mu dokonca zostal i na „osobný“ projekt PAIN. Nahrávka Dancing With the Dead uzrela svetlo (alebo skôr chladnú tmu?) sveta práve tento rok. Na jedného človeka vskutku slušný výkon, hlavne keď popritom ešte zvládal kočírovať vlastné nahrávacie štúdio Abyss.
Rok dozadu, pravé pri počúvaní vtedy aktuálnej nahrávky The Arrival, som viac-menej zlomil palicu nad „výkvetom“ melodického death metalu. In Flames v posledných rokoch nestojí za fajku dymu (nahrávky, nie koncerty), moja srdcovka DARK TRANQUILLITY sa už tiež nejakú dobu motá v kruhu a pri SOILWORK škoda strácať čas. ARCH ENEMY už taktiež nie je to, čo to bývalo, takže HYPOCRISY prišli akurát vhod. Albumu sa dalo všeličo vyčítať, no jednoznačne potešil.

Novinka Virus prichádza práve v čase rozmachu amerických ekologických združení, ktoré so zanieteným sebe vlastným nekompromisne recyklujú všetko, čo pred rokmi severská scéna vypľula. Nevadí, trend je dnes taký. Koniec koncov, na európskej scéne majú mnohé kapely túto „technológiu“ výroby už dávno v malíčku. Virus sa momentálnemu štandardu ničím nevymyká. Prináša už prinesené, zužitkúva vyrobené.

Na ploche necelých 45 minút sa mieša besná surovosť s mrazivou atmosférou, ostrá hrubosť prelínaná vláčnou melodikou a cestu do ucha poslucháča si nájdu aj nejaké tie pomalšie zádumčivejšie pasáže. Stereotyp nehrozí, no nič nové u HYPOCRISY. Všetko po starom. Nahrávka značnou mierou ťaží z perfektne odvedenej štúdiovej práce. Navrstvený zvuk, surové bicie, rezavá ostrosť. Na druhej strane zamatovo tekuté melodické vyhrávky, či rozostrené ozveny čistých tónov - silné, no veľmi príjemné kontrasty. Celkovo novinka pôsobí tvrdším a extrémnejším dojmom ako The Arrival. Pribudla surovosť a rýchlosť z BLOODBATH i trocha melodiky z PAIN. Blackové závany taktiež ťažko u označiť za svieži prvok v tvorbe, no ako celok to funguje prekvapujúco spoľahlivo.
Na druhej strane HYPOCRISY stále ostáva HYPOCRISY. Alebo skôr lepšie povedané, Peter Tägtgren ostal Petrom Tägtgrenom. Odrhovačkové refrény sú tu stále, aj keď vďaka hrubej zvukovej stene sa len tak ľahko neopočúvajú. Zostal aj pocit, že čím ďalej, tým viac Petrove projekty strácajú viditeľné kontúry a miešajú sa do jednej veľkej koláže. A nebyť silnej zvukovej stránky a skvelej štúdiovej práce, ťažko by to dnes dokázalo oslovovať tak veľké množstvo ľudí.

Matematicky vyjadrené, Virus = The Arrival 2. Komu sa páčil The Arrival, novinka ho určite nesklame. No ak ste čakali svieži vietor v plachtách, Virus môže byť fatálny. Fúka stále zo severu. Mrazivo.