Švédov IN FLAMES sledujem dlhé roky, prakticky od ich prvého albumu. Prvé nahrávky vychádzali z göteborského melodického death metalu, ktorý skupina vytvorila spolu s AT THE GATES a DARK TRANQUILLITY. Po vydaní albumu "Reroute to Remain" bolo cítiť odklon smerom k výraznejším refrénom a Anders Fridén začal viac využívať melodický spev. Postupne sa v ich hudbe začali presadzovať prvky elektronickej hudby a celé sa to začalo uberať iným smerom. Hovoriť o pope by bolo pritiahnuté za vlasy, ale tie skladby v sebe niesli hitové ambície. Zrejme v tej dobe im začali pribúdať aj mladší poslucháči, pre ktorých bola ich hudba o niečo prístupnejšia. Ako to už býva, množstvo pôvodných fanúšikov si odohnali, pretože pre nich to bolo až príliš mäkké. Mne osobne nevadila ani jedna ich poloha a záležalo skôr na jednotlivých nahrávkach.

Novinka "Foregone" sa snaží oba tieto svety prepojiť. Na jednej strane sa tu nachádzajú dravé deathmetalové party, ktoré sme od skupiny nepočuli dlhé roky. V istom momente sa to ale zvykne zvrtnúť a prichádzajú opäť silné refrény, zväčša spievané čistým hlasom. Nechýbajú ani party hrané na akustickú gitaru, napríklad v úvodnej skladbe. To je tiež spomienka na pôvodnú tvorbu a do istej miery aj trochu nostalgia. Všetky tieto pasáže sa na novinke nekontrolovateľne striedajú a rôznym spôsobom miešajú.

Na prvý pohľad je všetko v poriadku, no aj tak vo mne drieme isté podozrenie. Keby totiž kapela chcela z vypočítavosti vydať nejaký hybrid a zalahodiť obom táborom, znelo by to presne takto. A keďže nie som vyhranený, teoreticky by som mal byť spokojný. Do istej miery aj som, ale mám z tej nahrávky taký zvláštny pocit. Napriek tomu, že to vlastne dobre hrá, je to umne skomponované chýba mi tam nejaký moment prekvapenia. Pokiaľ svoju hudbu posúvali jedným či druhým smerom, vedeli prekvapiť kam ďaleko si trúfajú zájsť. Možno preto som si obľúbil všeobecne nie dobre hodnotený album "Battles", ktorý musel ortodoxných fanúšikov slušne „vytočiť“. Lenže ten album obsahuje neskutočne silné hity, ktoré fungovali tak na nahrávke ako aj naživo. Niekto by namietal, že to bol do istej miery kalkul aby si tie skladby spievali preplnené arény. Ale práve to ma na nich bavilo. Bola to méta, ku ktorej kapela logicky smerovala a bolo by divné, keby ju v istom čase nevydali. Nový album je pre mňa akýmsi zvláštnym zhrnutím všetkých štýlových zákutí, aké si IN FLAMES vo svojej kariére vyskúšali.

Ako celok to však neviem prehltnúť. Je pravda, že spočiatku som vnímal novinku výrazne negatívnejšie, než je tomu teraz. Postupne som začal skladby triediť a objavovať ich plusy a mínusy. A vlastne som zistil, že tie popovejšie ladené pasáže ("Pure Light Of Mind") znejú príjemne a prirodzene. Potom sú tu skladby staršieho razenia, z ktorých ide nefalšovaná energia. Za všetky spomeniem "State Of Slow Decay", "Meet Your Maker" a "Foregone Pt. 1". Sú tu ale aj piesne ako "Cynosure", "A Dialogue In B Flat Minor" či "End The Transmission", ktoré to celé kazia. Nesú sa v čudných tempách, ktoré ma doslova ubíjajú. Vo výsledku znejú ako na rýchlo zložená vata, ktorá má vyplniť koniec nahrávky. A to mi dosť prekáža.

Z nového albumu IN FLAMES mám v podstate dosť zmiešané pocity. Na jednej strane obsahuje vydarené skladby, ktoré nepochopiteľne ťahá dole odfláknutý záver. Je pravda, že prevažujú tie vydarenejšie kusy, no mám trochu problém album dopočúvať do konca.