Filmové soundtracky programovo nevyhľadávam, aj keď je pravda, že zopár ich v obľube mám. No to, čo vytvoril Jóhann Jóhannson, je natoľko osobité dielo, že mi nedá ho obísť bez povšimnutia. Americký horor MANDY od režiséra Panosa Cosmatosa prináša temný príbeh odohrávajúci sa na americkom severozápade. Tu v lone prírody žije zamilovaný pár Red Miller (Nicolas Cage) a Mandy Bloom (Andrea Riseborough). Náboženská sekta, ktorá sa prisťahovala do okolitých lesov, pár unesie a pred Redovými očami Mandy zabije a upáli. Následne sa spustí šialená púť Reda Millera, ktorý prahne po krvavej pomste. Dejovo ide skôr o klasiku ako nejaký originálny scenár. No spracovanie filmu je dych berúce a jeho atmosféra je veľmi špecifická. Veľkú zásluhu má na tom aj tento soundtrack. Základom sú už tradične ponuré ambientné plochy, ktoré sú doplnené miestami až droneovými gitarovými pasážami. Zhruba by sa dala táto hudba prirovnať k albumu "Terrestrials", ktorý vznikol ako kolaborácia skupín ULVER a SUN O))). No ide o výrazne temnejšie dielo, ktoré sa vyznačuje halucinogénnou atmosférou. Je síce možné, že tento pocit mi ostal v hlavne po zhliadnutí filmu a samotná hudba ho vytiahla z mysle. To však nie je podstatné. Mimochodom aj vám odporúčam najprv si pozrieť samotný film a až potom si užívať soundtrack. Tá podobnosť s hudbou SUNN O))) v tomto prípade nie je vôbec náhodná, pretože gitarové party nahrával hlavný mozog tejto kapely Stephen O’Malley. Tento hudobný trip vás zavedie do poriadne temných močarísk ľudskej mysle a stiahne vás poriadne hlboko. Temnota zhudobnená na tomto nosiči väčšinou postráda rytmiku a pôsobí tak, akoby sa vznášala v prízemnej hmle. V nej sa nachádza zloba ľudskej zvrátenosti, ktorú ale nevidíte a skôr ju podvedome cítite.  Na soundtracku nájdete však aj niekoľko momentov, ktoré vás dostanú do stavu nirvány. Ich efekt je znásobený nádhernými klávesmi a výrazne kontrastnou atmosférou. Jednou z nich je "Mandy love theme", ktorá má jemne post rockový nádych. V skladbe pocítite zhudobnenú lásku a pokoj, aj keď jej nechýba všade prítomný psychedelický nádych. Vrcholom celého soundtracku je záverečná skladba "Children of the New dawn" v ktorej Jóhannson poprepájal hneď niekoľko predošlých tém a nimi uzatvára celú túto kolekciu. Tu sa mu podarilo brilantne spojiť atmosféru strachu a zároveň pokoja do akejsi neidentifikovateľnej emócie. Veľkolepý záver.

Ako som napísal na úvod, nie som veľkým fanúšikom soundtrackov, no tento mi pripadá  výnimočný a svojím spracovaním ojedinelý. Ak sa mýlim, rád privítam od znalcov tipy na podobné diela. Žiaľ samotný autor hudby sa nahrávania ani premiéry filmu nedožil. Jóhannson totiž umrel 9.2.2018 vo svojom byte v Berlíne. Príčinou smrti bolo predávkovanie kokaínom a liekmi.