Po troch rokoch a albume „The Traveller“ sa sólová tvorba nórskeho Dia a Coverdalea v jednej osobe opäť raz rozrastá o „nový“, 12 pesničkový album. Svojim obsahom nadväzuje na „Unlocking the past“ (2007) a Dio (2010) albumy. Tí, ktorí pozorne mapujú Jornovu hudobnú púť, vedia, že i tentoraz sa jedná o album coververzií, medzi ktorými nechýbajú jukeboxové stálice undergroundového panteónu v podobe BLACK SABBATH, IRON MAIDEN, DEEP PURPLE, JOURNEY či FOREIGNER. Žánrová pestrosť aktuálneho počinu sa neobmedzuje výlučne na jeden “podzemný“ žáner. Okrem spomínaných skupín si Jorn tentoraz zobral do hľadáčika aj QUEEN, EAGLES, Fridu (ex-ABBA), Kate Bush, Johna Farnhama (idol 70tych rokov) či Paula Stanleyho (člena KISS).

Pred samotným naladením sa na frekvenčný rozsah  „Heavy Rock Radio“, všetkým, ktorí by si radi urobili obraz o tom, čoho je schopný pán Lande, pokiaľ ide o dokonalú rekultiváciu zašlých hitov známych i menej známych interpretov, odporúčam, a to v prvom rade, siahnuť po japonskej edícii albumu „Unlocking the Past“, na ktorej sa nachádza pravdepodobne Jornova vôbec najlepšia coververzia v podobe skladby „Run To You“, ktorej kvality výrazne prekonali originál Bryana Adamsa. Nemenej vydareným Jornovým cover počinom je určite aj „Ride like the Wind“, ktorého pôvodnú verziu naspieval ešte v 78-mom Christopher Cross a o desať rokov neskôr Petr „Biff“ Byford (zo skupiny SAXON). ktorý, dovolím si tvrdiť, z priemerne znejúcej skladby, urobil jeden z najznámejších hitov skupiny SAXON.  Obe menované skladby sú v Jornovom podaní dokonalým príkladom pridanej hodnoty rockového žánru. Bravo!

Ak by som si položil otázku, či sa na aktuálnom kotúči rekultivarov nachádza aspoň náznak, prípadne aspoň jeden dokonalý solitér podobný „Run To You“, či „Ride like The Wind“, odpovedal by som asi kladne. Rekultivácia v celku dopadla viac ako dobre. Po viacnásobnom ušnom obrusovaní by som vyzdvihol hravú a veľmi chytľavú „Rainbow in the Dark“ od Dia, „Hotel California“ od EAGLES či „Stormbringer“ od DEEP PURPLE, ktorá okrem svojich kvalít ako jediná mierne znižuje kvalitu celého výberu, nakoľko sa jedná o starší rekultivar z roku 2008, ktorý sa dostal na limitovanú verziu Jornovho sólového albumu „Lonely Are The Brave“. K podobnému kroku sa vydavateľ, respektíve Jorn odhodlal aj v prípade skladby „Run To You“, ktorý sa na základe rovnakej logiky určite mohol objaviť, povedzme, ako trinásty solitér aj na „Heavy Rock Radio“, čím by sa kvalita aktuálneho albumu určite posilnila. Kruh reštaurátorskej dokonalosti by som na aktuálnom albume uzavrel úvodnou „I Know There a Something Going On“ od Abbáckej Fridy, druhou v poradí, „Running Up The Hill“ od Kate Bush, s malým prižmúrením oka aj „Rev On The Red Line“ od FOREIGNER a v neposlednom rade aj veľkého hitu You re The Voice od Johna Farnhama.

Pokiaľ by sme v rámci nového albumu hovorili o akomsi „kruhu dôvery“, definujúc tak inštrumentálnu kvalitu jednotlivých skladieb, na prvé miesto by som  umiestnil QUEENovku „Killer Queen“, ktorú Jorn so svojimi kapelníkmi odspieval a odohral na výbornú. Ak by s „Killer Queen“ vystúpil Lande na niektorej zo speváckych talentových súťaží, ako porotca by som  pri hodnotení určite vyzdvihol a poďakoval úžasnej sprievodnej skupine, bez ktorej by Jornova snaha bola len polovičná. Dvojičkou, čo do kvality a inštrumentálnej prehľadnosti by za „Killer Queen“ stála v kruhu dôvery aj „Final Frontier“ od IRON MAIDEN. Menej výrazným, ale zato nádejným čiernym koňom, ktorého by som na neurčito umiestnil niekde medzi chytľavé hitovky a kruh dôvery, je „Don´t Stop Believin´“ od JOURNEY.

Album „Heavy Rock Radio“, vznikalo pod rukami kvarteta hudobníkov, z ktorých gitarista, Trond Holter (WIGWAM), je nórskemu publiku známy z úspešného účinkovania na Eurovízii (rok 2005, 9. miesto) a kmeňovým fanúšikom Jornovej tvorby zo spoluúčasti na veľmi úspešnom zhudobnenom spracovaní Bram Stokerovho románu DRACULA („Swing of Death“ z roku 2015). Za biciu sadu si sadol Francesco Iovino, ktorý je v súčasnosti dvorným bubeníkom nemeckých PRIMAL FEAR, na štyroch strunách sprevádza Jorna od roku 2000 mladý chalan, Thomas Bekkevold, a za klávesmi stojí i sedí Alessandro Del Vecchio (ELEVENTH HOUR, HARDLINE, SILENT FORCE,VOODOO CIRCLE).    

Myslím, že pozitívnym rozmerom aktuálneho a súčasne tretieho pokusu o album prerábok je, že je z nich nielen najmladším, ale i najvyzretejším výberom Jornovho hudobného vkusu. Výrazné nedostatky, okrem už spomínaných „Rainbow in the Dark“ a „Stormbringer“, ktoré sú staršieho dáta, na albume necítim.   

Podľa oficiálne medializovaných správ sa materiál na Heavy Rock Radio vyberal spomedzi 50tich cover skladieb, takže album s nálepkou 2016 možno bude mať aj mladšieho nasledovníka. Uvidíme. Dovtedy sa však pripravme na rok 2017 a na Jornov úplne nový album, ktorý, pokiaľ nadviaže na úspešný medzník Lande/Holdenovskej spolupráce (album „Swing Of Death“), si dovolím tvrdiť, že bude ďalším presvedčivým, už deviatym Landeho zápisom v kolónke štúdiových albumov.

Na záver by som si želal, aby sa na nasledujúcom Landeho sólovom albume objavila, aspoň čiastočne, pečať rokov 2000 a 2001, ktoré osobne považujem za vrchol v kariére nórskeho Coverdalea.