Julie Christmas je americká speváčka s veľmi špecifickým vokálnym prejavom. Jej začiatky sú spojené s účinkovaním v kapele MADE OUT OF BABIES. Neskôr pôsobila vo formáciách BATLLE OF MICE, SPYLACOPA a vydala aj dve sólové počiny. Jej poslednou spoluprácou bola nahrávka "Mariner", ktorú nahrala so švédskou skupinou CULT OF LUNA. Ale jej najzásadnejšou nahrávkou stále ostáva kultová nahrávka "A Day of Nights" vydanou pod hlavičkou BATTLE OF MICE. V nej pôsobil aj gitarista Josh Graham (RED SPARROWS, STORM OF LIGHT) s ktorým mala Julie milostný vzťah. Ten sa však zmenil na nočnú moru plnú násilia a nenávisti. A presne o ňom je celá táto nahrávka, na ktorej sa podieľali obaja jej protagonisti. Ak ste ju nepočuli vrele odporúčam. Zakaždým keď vydá Julie niečo nové podvedome to konfrontujem s touto nahrávkou, pričom výsledok dopredu poznám. A preto sa budem snažiť nelpieť na tejto konfrontácii. Aj preto lebo nový album  nahrala úplne iná zostava muzikantov. V nej figurujú gitarista Johannes Persson (CULT OF LUNA), bubeník Chris Enriquez (SPOTLIGHTS), basgitarista/producent Andrew Schneider (KENMODE, UNSANE), gitarista John LaMacchia (CANDIRIA) a klávesák Tom Tierney (ON THE MIGHT OF PRINCES). Aj keď nový materiál tvorili spoločne, jeho hudobný základ nadväzuje na jej predošlú tvorbu. Kombinácia ťaživého post metalu a alternatívneho rocku sa tiahne ako neviditeľná červená niť celou jej dosavadnou tvorbou. Náladovo je to dosť temná miestami až neurotická hudba plná vyhrotených emócií. Hneď úvodná skladba "Not Enough" v sebe ukrýva istý nepokoj a frustráciu. Celou skladbou sa nesie špecifické klepanie paličiek, do ktorých skupina postupne graduje napätie a Julie hneď v úvode ukazuje svoje spevácke umenie. Od uhrančivého dievčenského hlásku až po desivé kričanie plné zúfalstva. V týchto okrajových polohách je jej spev nenapodobiteľný a okamžite rozpoznateľný.

Nasledujúca "Supernatural" má skôr alternatívny nádych, pričom obsahuje jednoduchý a chytľavý refrén. Ani tu však nechýbajú znepokojivé momenty, ktoré ju ozvláštňujú. Prítomnosť Johanna Perssona je cítiť v mnohých skladbách, do ktorých prispel aj svojím typickým harsch vokálom. Jednou z nich je aj "End of the world", ktorú venovali hlavnému organizátorovi festivalu Roadburn Walterovi Hoeijmakresovi. Jedným z mála svetlejších chvíľ na albume je skladba "Kids", kde Julie pôsobí ako dievčatko tancujúce na podivný klávesový motív. Celú kolekciu ukončuje skladba "Seven days", v ktorej nám Julie oznamuje že neexistuje boh ani nebo. Texty na celom albume sú plné podobenstiev a metafor, ktorých spojovacím motívom je zmar a beznádej. Tieto pocity presakujú v jej hudbe na povrch neustále a to aj v tých alternatívnejších piesňach. Ostatne to na jej hudbe mám rád a preto si ku mne našla svoju cestu.  
Julie Christmas vydala svoj tretí sólový album, ktorý je typickou ukážkou jej hudobného sveta. V rámci jej diskografie nejde o nijak revolučnú nahrávku, no kvalitu si stále drží na vysokej úrovni.