„Helvete!“ - tak týmto zvolávaním samotného Pekla sa začína nový, v poradí šiesty album KAMPFAR nazvaný "Djevelmakt" (v preklade "Diabolská sila"). Áno, hrdí nórski potomkovia Vikingov opäť naznačujú, ktorá časť onoho sveta je tá správna. Doska vychádza tri roky po "Mare", čož bolo dielo, ktoré mi dostatočne nakopalo riť… v dobrom slova zmysle.

Kapela hrá už ustálene s dvomi gitarami, no na zvuku sa to nejako neprejavilo a v tomto smere sa jedná viac-menej o štandard - hutný, blackový zvuk, ktorý ale nie je zbytočne prevýškovaný. Preto teší fakt, že gitary, bicie, dokonca aj atmosféru doplňujúce klávesy, sú krásne čitateľné. Do toho frontman Dolk škrieka svoje mytologické litánie - zvuková koncepcia presne taká, aká má byť a akú si hudobné znenie štýlu black metal v roku 2014 zaslúži. Texty sa točia okolo nordickej mytológie a blasfémie. Ako to už býva zvykom, nie celý album je v nórčine, KAMPFAR opäť idú na istotu a pridali aj trochu tej, kedysi v ich tvorbe nepredstaviteľnej angličtiny. No rodný jazyk predsa len výrazne dominuje, tak si pripravte elektronický slovník.

"Djevelmakt" je solídne dielo ponúkajúce blackmetalový štandard. Pre oddaných fanúšikov čierneho kovu určite povinnosť, pre ostatných poslucháčov ničím nevybočujúci priemer. Respektíve lepší priemer, vďaka vydarenému zvuku, produkcii Jonasa Kjellgrena a mixu Petera Tägtgrena.