V posledných troch mesiacoch vyšlo rekordné množstvo novej hudby a človek nevie, čo počúvať skôr. A to sa bavíme o kapelách, ktoré už človek pozná z minulosti. Napriek tomu som si našiel čas a na odporučenie som si vypočul nahrávku pre mňa neznámej kapely KHEMMIS - "Deceiver".

Toto trio pristupuje k doom metalu trochu iným štýlom než som zvyknutý. V prvom rade je v ňom minimum smútku či depresie. Väčšina kapiel sa v nich utápa, čo mám samozrejme rád. Ale v tomto prípade sa tu vyskytuje len sporadicky a skladby majú skôr výpravný epický nádych. Paradoxne v rozhovoroch kapela spomína práve depresiu ako jednu z výrazných inšpirácií pri tvorbe nového materiálu. Ale keď sa nebudem upínať na texty, tak v hudbe to nie je dominantná emócia.

Je to pomalá majestátna hudba, ktorá má v sebe eleganciu. Často si ulieta do iných žánrových vôd. V prvom rade tam cítiť klasický heavy metal, ktorý mi napodiv absolútne nevadí. Zároveň si okamžite uvedomujem prečo, ale k tomu sa dostanem neskôr. Dokonca sa tu objavujú prvky podobné gothenburského death metalu ako v úvodnej skladbe "Avernal Gate". Tieto výlety sa ale vždy končia návratom do doomovej doliny, kde to kapele svedčí najviac. Nezastupiteľnú úlohu tu zohráva čistý vokál Phila Pendergasta, ktorý úžasne intonuje a pôsobí veľmi sebavedome. Spevácke linky nie sú nijak zložité a tvoria jednoduché úderné celky. Skvele sa dopĺňajú s gitarovými rifmy a ich súhra je jedna z najsilnejších zbraní celej nahrávky. Navzájom sa prepletajú a akoby spolu tancovali v dokonalej symbióze.

Veľmi sa mi pozdáva zvuk gitár. Na jednej strane má v sebe jemný fuzzy nádych, ktorý je najmä v stoner doome takmer povinnosť. Je veľmi šťavnatý a tak trocha páchne švédskym death metalom. Je to každopádne zaujímavá kombinácia. Zároveň sa vraciam k tomu, prečo mi heavy metalové pasáže nedráždia sluch. Je to hlavne tým, že spomínaný vokál sa neťahá do upišťaných výšok a znie normálne. Tá hudba zrazu naberie úplne inú atmosféru. Máme tu ale dvoch spevákov a Ben Hutcherson dáva poriadne hlboké growly prípadne blackové škreky. Tie sa ale vyskytujú veľmi sporadicky a prím tu stále hrá melodický spev. Celé to pripomína hudobnú mozaiku, ktorej časti vychádzajú z rôznych žánrov. Dôležité je, že pôsobí prirodzene a jednotlivé prvky sa medzi sebou nebijú. Na albume nájdete šesť piesní, z ktorých by som ťažko určil nejakého lídra.

Hudba KHEMMIS je pre mňa príjemným osviežením na doom metalovej scéne. Ich nový album "Deceiver" znie veľmi pútavo a určite si vypočujem aj ich staršie nahrávky.