Správa o sólovom projekte KIRKa WINDSTEINa ma trochu zaskočila. Tento majster ťaživých gitarových riffov sa pohybuje na scéne viac než tridsať rokov a CROWBAR je predovšetkým jeho dielom. Okrem toho však Kirk participoval aj na iných projektoch, ako DOWN alebo KINGDOM OF SORROW. Napriek tomu dostal nutkanie vyjadriť svoje emócie skrz sólový album.

Na ňom nájdete zmes rôznych piesní, ktoré výrazným spôsobom prepája svojská melancholická nálada. Nejde o žiadne "ufňukané" balady, ale temné zádumčivé skladby, z ktorých cítiť dospelosť. Predstaviť si tieto skladby na albumoch spomínaných kapiel, by s prižmúrením jedného oka snáď šlo. Na druhej strane treba objektívne priznať, že niektoré ("Toxic") by kľudne zniesli nálepku CROWBAR. Je ale pravdepodobné, že bez nich by nahrávka znela príliš jednotvárne. V tomto smere teda plne chápem, že sa Kirk rozhodol pre sólový projekt. Hudobne môžeme nahrávku definovať ako zmes heavy doomu, blues a grunge. Jednotlivé skladby sa nesú v typicky pokojnom tempe a občas prejdú do mierne vyšších otáčok. Na albume samozrejme nechýbajú jeho typické gitarové riffy, no sú tu zastúpené menšinovo. Väčšinu času si len tak vybrnkáva nosné motívy a okolo nich sa obtáča basgitara, prípadne druhá gitarová linka. V tom vidím asi najväčší rozdiel medzi sólovkou a jeho ostatnými projektami. Dosť neobvykle pôsobia aj klávesy, ktoré ale nie sú nijak výrazné. Skôr veľmi nenápadne dotvárajú výslednú atmosféru a zbytočne nepútajú na seba pozornosť.

Ďalším neobvyklým prvkom je Kirkov vokál, ktorý sa pohybuje skôr v čistej polohe. Jeho hlas síce nemá výrazný rozsah, no čo sa týka sfarbenia počúva sa veľmi príjemne. Treba však podotknúť, že albumu trocha škodí jednotvárnosť a podobná stavba jednotlivých kompozícií. Je to zrejme dôsledok toho, že s výnimkou bicích a klávesov si všetko majster nahral a zložil sám. So zvyškom mu pomohol Duane Simoneaux, ktorý album produkoval a mixoval. Tu treba ešte spomenúť Kirkovu manželku Robin, ktorá je autorkou troch textov na nahrávke. Tie sú podobne ako muzika plné melanchólie a ukazujú Kirka v trocha inom svetle. Vždy som ho vnímal ako nesmierne húževnatého bojovníka, ktorý má svoju jasnú víziu a tej sa drží ako pitbull. Samozrejme každý má v sebe rôzne emócie v rátane takých, ktoré bežne nedáva najavo. Aj v tomto smere je táto nahrávka trochu iná.

Sólový album KIRKa WINDSTEINa ponúka kolekciu piesní, ktoré znejú zaujímavo aj keď miestami monotónne. Za vypočutie však rozhodne stojí.