Máme tu nepárny rok a to znamená vydanie ďalšieho albumu LEPROUS. Nórski progresívni melancholici dodržali tradíciu a tak nám prinášajú dlhohrajúce dielo s poradovým číslom 5. Má síce príjemný názov "Malina", avšak ponoriť sa do jeho útrob naplno už taká malina nebola.

Úvodný song "Bonneville" je pre mňa len akési zohohrievanie sa, od nasledujúcej "Stuck" už ale Einar Solberg a jeho kolegovia naplno rozbiehajú svoje magické divadlo. Teda až na prvých desať sekúnd, ktoré, ako sa vyjadril jeden z našich spolupracovníkov, by sa nestratili ani v neopunku typu BLINK-182. A teraz vážne:
Einar opäť spieva úžasne, ponúka širokú škálu polôh svojho krištáľovo čistého hlasu a vrcholom sú samozrejme vysoké tóny. Emotívny vokálny prejav tohto umelca mi spôsobuje neopísateľné pocity. Popritom stíha aj klávesy, z ktorých vyludzuje správne avant-gardné tóny. V záverečnej skladbe "The Last Milestone" si zaspieva len za doprovodu klasických nástrojov (husle atď.)… Spomeňme aj gitaristov - ostrieľaného Tora Oddmunda i nováčika Robina Ognedala, ktorí sa nedržia progressive metalových štandardov, ale idú si svojou cestou. Žiadne siahodlhé sólovačky, ale sekavé melodické riffy - to je recept, ktorý Nórom stále vychádza. A to mali páni po predošlom "The Congregation" naozaj čo robiť, aby splnili očakávania! Ďalší nováčik v zostave, Simen Daniel Børven, nenápadne obstaráva hrubé strany, naproti tomu mladík Baard Kolstad je za bicími už zárukou kvality a opäť predvádza perfektnú hru.

Ťažko vyzdvihovať jednu či druhú skladbu. Medzi tie najlepšie patria určite "From The Flame", "Leashes", ale i spomínaná "Stuck". Je jasné, že LEPROUS hudobne trochu zmäkli a to najmä zvukovo. Stretol som sa aj s názormi, že "Malina" pôsobí pop/rockovo, no tak tragicky by som to určite nevidel. Odklon z metalu bližšie k rocku je tu absolútne v poriadku, Einarovcom na tomto diele verím každú notu a tých 11 skladieb v dĺžke necelých 59 minút bol ako celok ťažšie stráviteľný (v dobrom). To svedčí o tom, že LEPROUS netvoria žiadne prvoplánové sračky, ale inteligentnú, prepracovanú a najmä bravúrnu hudbu. Toľko sviežich skladateľských nápadov, zhudobnených emócií a výslednej radosti z dobre odvedenej práce sa dnes už len tak nepočuje. Ak má takto znieť moderný progressive rock/metal v roku 2017, som za!