Dynastia bratrancov Sorvaliovcov je späť so svojou siedmou doskou. Čakalo sa na ňu prekvapujúco až päť rokov, čož je zatiaľ najdlhšia pauza v diskografii MOONSORROW. Oproti predošlej "Varjoina Kuljemme Kuolleiden Maassa" sa v rámci štýlu u týchto Fínov veľa nezmenilo.

Názov nového diela "Jumalten Aika" (v preklade: "Vek bohov") sľubuje epickú jazdu a samotná hudobná zložka je toho dôkazom. Hoci sa jedná o black metal s pagan/folkom, jednotlivé štruktúry skladieb sa nesú v pomalom, až stredne rýchlom tempe postavenom na precítenej, nadýchanej atmosfére. Vďaka nej vás ale čaká príjemný posluch. Tradične potešili kvalitne zvládnuté Villeho škreky, ktorým sa dá vyrozumieť nejedno fínske slovíčko. Hudobný zárodok s ním obstarali jeho štyria kolegovci: Henri, Mitja, Markus a Marko - už tradičná a nemenná zostava. Ich svojské poňatie pohanského blacku vás bude mraziť ešte dlho.

Neviem, či sa v prípade "Jumalten Aika" jedná o koncepčný príbeh, ale celá záležitosť je zachytená bez čo i len jedinej pauzy. Päť stôp na ploche 67 minút, ale vlastne až šesť skladieb, keďže "Ruttolehto" a "Päivättömän Päivän Kansa" sú spojené do jednej. Ako je u MOONSORROW zvykom, jednotlivé kompozície sú enormne dlhé a väčšina z nich nedosahuje 10, ale rovno 15 minút.

Ťažko vyzdvihovať jeden či druhý nástroj, dokopy totiž tvoria výborne zvládnutú kompozíciu a tú najlepšie odhalí opätovný posluch, pekne vcelku. Škoda spomínaných (niekedy až príliš) rozťahaných skladieb. Kvôli nim sa môže stať, že sa po čase začnete nudiť. Napriek tomu skomponovali Fíni viac než slušný album a potvrdili, že ich tvorba je jedinečná.