MOONSPELL - Alpha Noir / Omega White

MOONSPELL - Alpha Noir / Omega White

Podobne, ako podaktorých ich súputníckych kolegov (netreba zachádzať ďaleko, vezmime si napríklad taký PARADISE LOST), aj najtemnejších mužov z Portugalska dávno dolapil notoricky známy syndróm, kedy ich vývoj ustrnul v bode, v ktorom bilancujú na vlastnej skladateľskej neschopnosti (spomeňme si na dva predchádzajúce nemastné-neslané počiny týchto Portugalcov).

Opäť nič, čo by sme od pánov Drakulov nepočuli. Onú desivú majestátnosť a zlovestnosť, o ktorú sa MOONSPELL na “Alpha Noir” tak urpuntne snažia im však s prižmúrenými očami veriť možno tak napol a menej. Už sú dosť starí na to, aby strašili decká podobnými “drsnými” gestami, ktoré pred dvadsiatimi rokmi boli pre metalovú obec aspoň autentické, uveriteľné a najmä svojim spôsobom prínosné. A i napriek otupujúcej a ortodoxnej metalovej zemitosti (to im dnes môžu žrať ešte tak oddaní metaloví nadšenci) sa aspoň vyhli archaickému vyzneniu, bez ktorého sa žiaľ na svojom poslednom albume neobišli už vyššie spomínaní kolegovia.

Ani druhá, jemnejšia (i usmoklenejšia) časť v podobe “Omega White”, ktorá má byť akýmsi protikladom “Alpha Noir” neobhajuje súčasnú pozíciu kapely. Ohliadnutie sa po očividných gothic rockových vzoroch je síce veľmi sympatické, lenže opäť nijako invenčné. Skvelú prácu odviedol najmä Tue Madsen. Práve jeho produkcii možno vďačiť za súčasnosť a čerstvosť (a z toho plynúcu zvukovú anti-archaickosť), ktorú celej kolekcii dodal.



I napriek tomu, že nový MOONSPELL nám v oboch prípadoch - “Alpha Noir / Omega White” - ponúka poctivú zbierku tradičného klišé všetkého druhu, jediné čo im nepoprieť je stále prítomná im vlastná nezameniteľná charizma prameniaca najmä zo svojsky patentovanej atmosféry a práce s ňou. Tým to však celé končí.
Óda na úspechy 90-tych rokov sa ani tentokrát neoslavuje, akokoľvek tu snaha o to je. Ja sa len pýtam, k čomu je tá snaha dobrá? Je smutné sledovať osud kapely, ktorá mala kedysi vykročené vlastným spôsobom raziť si cestu na temne metalovej scéne a neobávať sa sem-tam zahnúť. Udávané bodovanie je preto s hodne prižmúreným okom.

6 / 10

Tracklist

Disk 1
1. Axis Mundi
2. Lickanthrope
3. Versus
4. Alpha Noir
5. Em Nome do Medo
6. Opera Carne
7. Love Is Blasphemy
8. Grandstand
9. Sine Missione

Disk 2
1. Whiteomega
2. White Skies
3. Fireseason
4. New Tears Eve
5. Herodisiac
6. Incantatrix
7. Sacrificial
8. A Greater Darknes

Zostava

Fernando Ribeiro - vokály
Ricardo Amorim - gitara
Pedro Paixão - klávesy, gitara
Aires Pereira - basa
Miguel Gaspar - bicie

Informácie o albume

Žáner: Gothic/Dark Metal

Dátum vydania: 27.04.2012

Typ: 2CD

Dĺžka: 78:53

Vydavateľstvo: Napalm Records

Webová stránka: http://www.moonspell.com

Krajina: Portugalsko

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2012-05-24 23:23:23

Prečítané: 1589x

Autor: Mario Maslík

Mario Maslík

Názory redakcie

Chýba názor redakcie