MY DYING BRIDE sú právom považovaní za legendu - nielen v rámci svojho oboru. Táto anglická formácia stála v 90. rokoch pri založení nového žánru, death/doomu, aby doň postupne primiešala neopakovateľnú melanchóliu a navždy tak zmenila históriu metalovej hudby. Hoci posledný album "Feel The Misery" im vyšiel ešte v roku 2015 a v následnom období o nich nebolo príliš počuť, vôbec nepovedali posledné slovo.
Nečakaný prechod od dlhoročného partnera Peaceville Records pod krídla giganta Nuclear Blast neznamená vybočenie zo zabehnutého štýlu, nýbrž návrat v podobe novinky "The Ghost of Orion".

Doska štartuje klipovkou "Your Broken Shore", ktorú kapela vypustila už v januári. Jedná sa o veľmi silný úvod so všetkým, čo máme u MY DYING BRIDE v ich gothic/doomovej ére radi. Nadherné gitarové melódie sprevádzané hlbokými riffmi (Andrew Craighan si tentokrát všetky gitary nahral sám), nenápadná basa Leny Abé, či neodmysliteľné husle, ktoré sa s postupom skladby čoraz viac dostávajú k slovu. Nováčikom v zostave je bubeník Jeff Singer (ex-PARADISE LOST), ktorý nahral, ako inak, prevažne pomalé bicie. 
"To Outlive the Gods" začína pokojnou vybrnkávačkou, aby sa následne rozbehla do starých-dobrých doomových koľají. Vrcholom tejto skladby sú husle Shauna MacGowan, ktorý tento nástroj, ako to už na posledných nahrávkach býva zvykom, uprednostňuje pred klávesami. Tie sa výraznejšie objavia snáď len v záverečnej inštrumentálke "Your Woven Shore", čož je síce krátky, no nádherne vyskladaný experiment. "The Long Black Land" zas otvára talentovaná čelistka Jo Quail, ktorá svojim hosťujúcim nástrojom príjemne dotvára celkový súzvuk kapely, a to hneď v niekoľkých piesňach.

„Brajdi“ sa neboja ani vyslovene oddychových tém. Spomeňme pieseň "The Solace", ktorá je hudobne postavená len na gitarách. Ako špeciálny hosť v nej prišla vypomôcť Lindy Fay Hella (WARDRUNA), ktorej zasnený prejav do jednoduchých motívov krásne zapasoval. V podobnom duchu sa nesie aj titulná skladba a myslím, že tieto odpočinkové momenty doske celkom prospeli.
Samostatnou kapitolou je nestarnúci vokalista, textár a frontman Aaron Stainthorpe, ktorý umne strieda plačlivé spevy s deathovým growlingom. Jeho prejav je jedinečný a je prakticky nemožné pomýliť si ho s iným spevákom. Ikonickým sa stal aj pre svoje texty plné romantickej melanchólie a zármutku; tie sú však na "The Ghost of Orion" autentickejšie než kedykoľvek predtým. Dôvodom je Aaronova osobná skúsenosť, keďže jeho malej dcére diagnostikovali rakovinu. Následný boj s touto chorobou, a s tým spojené utrpenie, dokázal spevák pretaviť do samotných textov. Asi najotvorenejšie v kompozícii "Tired of Tears".

MY DYING BRIDE nahrali ďalšie úctyhodné dielo plné úprimného, už tradične melancholického doom metalu. Čoskoro oslávia 30 rokov od svojho založenia a takýto darček v predstihu je viac než príjemný. Síce sa ani zďaleka nejedná o ich najsilnejší materiál (90. roky sa proste nezopakujú), "The Ghost of Orion" však pohladí ubolenú dušu aj v tých najťažších chvíľach.
Snáď sa od Aarona a spol. dočkáme aj európskeho turné… samozrejme až keď situácia vo svete bude na tieto aktivity bezpečnejšia.