Dánska speváčka Amalie Bruun alias MYRKUR prichádza so svojím druhým albumom „Mareridt“. Jej debut „M“ spôsobil veľký rozruch na scéne a množstvo ľudí ju začalo nenávidieť. Pochopiteľne to spôsobil práve úspech jej debutu a ten sa skrátka neodpúšťa. Argumentovať tým, že v minulosti robila gýčový pop, mi príde ako nezmysel. Každý umelec prechádza vlastným vývojom a dôležitejšie sú plody jeho snaženia ako jeho minulosť  A pridám ešte jednu perličku. Jeden môj známy svojho času vyhlásil, že takéto sračky on počúvať nebude. A keď som sa ho opýtal, či vôbec niečo od nej počul, asi už tušíte odpoveď. Nevadí. 

Novinka sa oproti debutu pohybuje vo výrazne pokojnejších vodách. Black metalu je tu už pomenej, čo ma trocha mrzí. Výsledkom tejto striedmosti je však jeho výraznejší účinok, ktorý sa vyplavuje najmä v skladbách „Maneblot“ a .“Ulvinde“.  Na debute boli jednotlivé pasáže akoby viac vyselektované, mám tým na mysli jemnejšie folkové od tých extrémne metalových. Na novinke sa viac prepletajú a album má konzistentnejší charakter. To sú však len prostriedky, no omnoho dôležitejšia je výsledná atmosféra. Tá výrazne odkazuje na vikingskú kultúru a vyžaruje z nej prírodná sila a mystika. Amalie majstrovsky narába so svojim hlasom a používa pôvodné severské techniky spevu. Každá jedna nota znie nesmierne autenticky a neviem si spomenúť, kedy som naposledy počul tak skvelú kombináciu metalu a folku. Najväčším problémom väčšiny podobných kapiel je, že spájajú tieto žánre neprirodzene a nie sú schopní navodiť atmosféru danej doby. V tomto prípade je to presný opak. Pri počúvaní týchto piesní sa vám začnú vynárať nádherné severské scenérie a vy sa na chvíľu ocitnete v škandinávskych lesoch. Nálady sa tu často striedajú a podobne je to aj s rytmikou. Od jemných balád, cez pochmúrne znepokojivé skladby, severské melodické gitarovky až po zbesilé blackové „zloby“.  No zároveň cítim v jej hudbe závan temného alternatívneho rocku a to nie len v skladbe „Funeral“. V nej spojila svoje sily s CHELSEA WOLFE a vznikol veľmi zaujímavý duet. Celý tento mix aj s pomocou producenta Randalla Dunna pretavila do tohto silného diela.   Napriek tomu, že sa táto nahrávka opäť veľmi dobre počúva, mám dojem akoby sa stále nachádzala v štádiu hľadania. Myslím že smer má dobrý, len to chce ešte viac utriasť. Nič to však nemení na tom, že táto hudba má dušu, atmosféru a svoje nesporné kvality. Tie znásobuje aj fakt, že všetku muziku ako aj texty si tvorí sama. Jedinú vec ale nechápem, prečo sú texty piesní písané hneď v štyroch jazykoch.

„Mareridt“ znie oproti debutu viac zomknutejšie a o niečo vyspelejšie. Paradoxne ho však neprekonal, aspoň ja to tak vnímam. Napriek tomu ide o výrazný hudobný počin, ktorý určite zas naserie množstvo „true“ blackmetalistov. Ale to je v prvom rade ich problém. Ja ho vrele odporúčam.