Na muzike NILE bolo vždy krásne objavovanie. Keď som sa pred pár rokmi ešte ako žiak ZŠ dostal ku kotúčiku In Their Darkened Shrines, na dlhý čas som bol očarený tajmi dovtedy neznámeho technického BDM. Dodnes je tým najlepším, pod čo sa kumpánia Karla Sandersa podpísala. V súvislosti s počúvaním nového kotúča, vás asi bude zaujímať, čo sa od nadčasových temných svätýň v tvorbe NILE zmenilo. Prejdime ale od jemného nahliadnutia do histórie kapely priamo k novinke Those Whom The Gods Detest.

Veruže, to objavovanie už nebude také krásne ako kedysi. Vlastne aké objavovanie? Koncept NILE je veľmi ľahko vybadateľný po vypočutí ktoréhokoľvek albumu, možno s výnimkou debutu. NILE však svoje kvality dokázali na Annihilation Of The Wicked (2005) a aj na poslednom, mierne prístupnejšom Ithyphallic (2007). Treba však povedať, že diskografia zatiaľ pozostáva iba z výborných albumov. Čo to sa šuškalo, že na novinke bude možné pocítiť určité odbočenie a že si na šiesty pokus prídu na svoje aj fanúšikovia bažiaci po zmene. Tých je ale nutno okamžite sklamať. NILE sa naďalej držia svojich typických postupov, tak ako zubatá kosy. Z taniera s logom kapely tak možno opäť nasávať esenciu starobylého Egypta. Prekvapenie? Nie! Vzdávať sa ťažko vybojovaného vlastného ksychtu čo i len čiastočne? Možno nabudúce.

Poďme však k skladbám samotným, ktoré budú koniec koncov hlavným faktorom ovplyvňujúcim výsledný dojem. Jasajme, pretože NILE sa opäť podarilo zložiť výborné chaotické náklepy, ale i gradované hymny v strednom tempe. Z prvej kategórie možno favorizovať Hittite Dung Incantation s famóznym guľometným vstupom, Permitting The Noble Dead To Descend Into Underworld s originálnou melodickou vyhrávkou. Akýmsi opakom je tretia položka Utterances Of The Crawling Dea, s dôrazom na chytľavosť, uvoľnenosť a efektný growling. Z druhej kategórie vyberám 4th Arra Of Dagon s naozaj zabíjajúcim riffom a temným záverom, ale i záverečnú valivú Iskander D´Hul Karnon, opäť s výborným aranžovaním melodických motívov.

Those Whom The Gods Detest je vyrovnaným albumom s viacerými pozoruhodnými miestami. Napriek štandardne odvedenému výkonu protagonistov je nahrávka dostatočne svieža a zaujímavá. Status NILE tak naďalej žiari v jasných farbách.