Vždy ma poteší kvalitná nahrávka z mojej obľúbenej žánrovej škatuľky. A OBSCURA ma teda zo začiatku roka potešila poriadne. Ich prvý album "Retribution" bol fajn, bol to pomerne ťažký oriešok, čo je dobre, no zároveň bolo cítiť, že tejto kapele niečo chýba. Neviem, či to boli Hannes Grossmann (bicie), Christian Münzner (gitara) (obaja ex-NECROPHAGIST) a Jeroen Paul Thesseling (basa) (ex-PESTILENCE), ale keď som si pustil "Cosmogenesis", mám pocit, že áno. Toto trio, ktoré sa pridalo ku mozgu kapely Stefenovi Kummererovi, urobilo svoje.

Odkedy som dostal od vydavateľstva Relapse možnosť počúvať tento album, nevedel som sa ho nabažiť. Od prvej chvíle boli moje uši potešené tonami vynikajúcich komplexných a premyslených riffov, ktoré okrem toho, že aj na x-té počutie sú stále zaujímavé, sú aj veľmi dobre zapamätateľné a môžete si ich bez problémov „hmkať“ aj celý deň. Samozrejme, že tých riffov je na albume priveľa na to, aby vošli do hlavy hneď všetky piesne (aby potom mohli za nejaký čas zase odísť). A práve to je krása tohto žánru. Album môžete točiť v prehrávači dokola a dokola a stále je zaujímavý.

Napriek tomu, že vplyvy pôsobiace na kapelu sú absolútne jasné (DEATH, NECROPHAGIST, CYNIC), pridáva k nim OBSCURA kvantum vlastnej atmosféry, vlastných postupov, takže nehrozí možnosť hovoriť o kopírke. Ku výborným riffom a mimoriadne kvalitnému vokálu Steffena sa pridávajú virtuózne Münznerove sóla, bezchybné Grossmanove bicie a priam nadpozemská bezpražcová basa (oproti zvyšku spolku) pomaly veterána Thesselinga.

Album nie je celý čas iba o rýchlych náklepových a techických šialenstvách. Je výborne dopĺňaný pomalšími, melodickými pasážami, akustickými gitarami, vokóderom, inštrumentálnym kusom "Orbital Elements", či (podľa mňa) jednou z najlepších „čisto-vokálnych“ pasáží v extrémnych kapelách v skladbe "Infinite Rotation". Kandidát na album roka ako vyšitý, kombinujúci vplyvy klasickej školy prog-deathu s moderným prístupom, zabalený do zvukovo mimoriadne podareného pozlátka.