Druhý album Američanov ORACLE vo mne prebudil veľmi zvláštne pocity. Zatiaľ čo sa ich debut album z roku 2016 niesol v znamení skôr technickejšie ladeného death metalu, novinka svoj obsah zmenila na nepoznanie a pokiaľ som si bol pri minulom albume istý tým, že práve ORACLE je bandou, ktorú by som bol schopný kedykoľvek spoznať, dnes to už neplatí a ja by som sa musel pýriť od hanby. ORACLE totiž spravili album, ktorý sa skôr ponáša na melodické švédske death metalové kapely, čo nie je síce vôbec zlé, no je to niečo úplne iné, ako tomu bolo naposledy. Chybou to rozhodne nie je, no čo sa týka originality, tak debut u mňa zostal neprekonaný. Čo sa týka kvality hudobnej produkcie, je opäť všetko v poriadku, ba dokonca až na špičkovej úrovni. Na albume „Into The Unknown“ je cítiť zásadný heavy metalový vplyv a to najmä v gitarových linkách, ktoré svoju originalitu delia portfóliom kapiel počnúc DARK TRANQUILLITY či AMON AMARTH, idúc cez atmosféru TYPE O NEGATIVE a končiac niekde v náručí progresívnych baladických sekcií. Určite to nie je zlé, no opäť opakujem, že u ORACLE niečo úplne nové. Kapela sa vyvinula smerom k silnejšiemu melodickému základu a ich hlavnou linkou sa stali zvuky gitary a  atmosféra klávesov. Aj keď tie sa nesú v rýchlom duchu severskej harmónie, znejú mäkko a uhladene. Produkčne a aj hudobne dokonale, avšak mäkko.

Kapela tak stvorila materiál, ktorý má byť melancholicky heavy, no zároveň komfortne death. Pýtam sa sám seba, či je takéto niečo možné, no vlastne si rovno aj odpovedám že je. A hoci som tento album viac-menej skonzumoval a nestal sa pre mňa tým pravým orechovým, veľmi rešpektujem a uznávam jeho technickú dokonalosť, totálne napumpovanú nápaditosť a inštrumentalitu, ktorá je jednoznačne excelentná. Album „Into The Unknown“ som počúval pomerne často a doprial som si jeho spoločnosť v chvíľach relaxu, stresu, ale aj v priamej nasratosti môjho ja, aby som otestoval, ako na mňa bude pôsobiť. Výsledok bol vždy značne pozitívny, z čoho nakoniec vznikol môj status, ktorým album hodnotím ako značne technicky vyspelý, hudobne zaujímavý, no debut u mňa zostal neprekonaný, pretože uňho som cítil väčšiu svojskosť, zatiaľ čo tu je obrovská kvalita, no k plnému zásahu mi chýba práve ten rukopis Oracle, ktorý sa po minulom albume kdesi vytratil. Rezult však nechám na vás samotných. Vypočujte, zhodnoťte a verím, že mnohých z vás práve tento značne melodický album chytí za srdce. Aj keď znie totálne heavy, je to stále ešte tvrdý album a to môže byť jeho silnou devízou.