Album Road Salt Two z pera švédskych Pain Of Salvation nemohol byť určite pre nikoho prekvapením. Kapela už minulý rok avizovala svoj skorý návrat s nasledovníkom prvej časti (Road Salt One). A tak nikoho určite neprekvapila ani výplň albumu, ktorá sa nesie v duchu jeho predchodcu. Ako býva zvykom, asi ani v tomto prípade „súrodeneckej dvojice albumu“ tomu nebude inak. Zrejme bolo každému jasné, čo od tohto albumu môže očakávať. Daniel Gildenlow ako aj ďalší jeho krajan a kolega z branže v posledných rokoch precitajú v existenčných otázkach a zisťujú, že nepatria do doby, v ktorej žijú. Z tohto dôvodu sa ju snažia zhmotniť v podobe hudobných výtvorov, čím sa zároveň pokúšajú vrátiť do doby, kedy bol svet “jednoduchší“ a pestrejší. Road Salt je experimentálny výlet, ktorým Pain Of Salvation isto zmiatli nejedného fanúšika, ale určite nestratili ani jedného. Akonáhle ste sa ako fanúšik zmierili s faktom, že albumy nebudú obsahovať metalový prvok, boli ste na tej správnej ceste oceniť tieto diela. Kapela i cez to, že metal tvoril jej osobitý prvok v ich progresívnej tvorbe, nestratila na sile a zaujímavosti. Tak tomu je na oboch dieloch Road Salt, aj keď si osobne myslím, že práve s dielom druhým sa priblížili k dokonalosti ešte bližšie.

Cestu na albume nám otvára úvodná Road Salt Theme, kde sú ponúknuté prvé melodické kúsky albumu v podobe sláčikovej linky, ktorá má tematický charakter a je absolútne úchvatná. Mne osobne navodzuje sčasti atmosféru skladby Within You Without You od The Beatles. Nasledujúca Softly She Cries, ktorá ako na predchodcovi skladba No Way, tvorí veľmi precízne premyslený a rázny úvod. Ten vás zaručene bude ešte hodnú chvíľu mátať. Conditioned je na druhú stranu veľmi priamočiara vec. Profituje najmä na svojom chytľavom riffe, ktorý pripomína Sleep Now in the Fire od Rage Against the Machine. Čo je to však v porovnaní s rozprávkovo-westernovou To the Shoreline, ktorá vyráža dych najmä svojou ladnosťou. Eleven so svojím hardrockovým riffoom a la Black Sabath určite poteší nejedného pamätníka. Predsa o tom Road Salt albumy sú. O návratoch, očakávaniach i možnostiach časov minulých. Tu však už prichádza titul, ktorý vracia v čase najmä svojím názvom, 1979. Absolútne dokonalá skladba s vynikajúcim textom, ktorá síce patrí k priamočiarejším kúskom albumu, ale svojou hravosťou a atmosférou si získa určite každého. The Deeper Cut patrí k tým hlbším zárezom albumu ako to prezrádza aj samotný titul. Cestu si razí svojou nepokojnou živelnou gradáciou. K skladbe Mortar Grind len niekoľko výstižných rýmov priamo z textu. Tie, myslím, hovoria za všetko: „Now she's mine, all broken inside. A product of your fine. Mortar grind. Every crime is seeping inside, until they're all mine. Burn them away.“ Posledná dvojica skladieb patrí k skvostom nahrávky. Jemná Through the Distance s chlácholajúcimi popevkami a pokojnou elegantnou atmosférou a album uzatvárajúca The Physics of Gridlock, ktorá tvorí najdlhšiu skladbu dvojice albumov Road Salt. Tiež si dovolím tvrdiť, že ide o najprogresívnejší kúsok vôbec. Excelentne opracovaná skladba, ktorá má svoj jasný vývoj a v tomto duchu prechádza až k vyvrcholeniu, v podobe Danielovej odzbrojujúcej francúzštiny. Tá dodáva skladbe podmanivý nádych. Naša cesta sa končí v podobe End Credits, ktorá je akousi inštrumentálnou zmesou Road Salt Two. Prelína sa tu hlavná téma albumu, s tónmi skladieb 1979 či Physics of Gridlock, až sa napokon kruh uzatvára a opäť raz, tentokrát posledný, začujeme Road Salt Theme, aby sme skončili tam, kde sme začínali.

Road Salt Two pôsobí o niečo kompaktnejšie ako prvý diel. Kapela si ešte viac osvojila postupy, s ktorými začali experimentovať minulý rok, čo je nepochybne cítiť. Ak by pokračovali v tejto ceste, tak nasledujúci album by mohol byť ich hudobným vrcholom. Aj tak si ale myslím, že už spomínanému druhému dielu veľa k dokonalosti nechýba. I cez všetky jeho pozitíva sa neviem dočkať, kedy do svojej tvorby zakomponujú metalovú zložku a vytvoria niečo na spôsob The Perfect Element III.