Galský kohút opäť vychádza na scénu a pýši sa svojim pestrofarebným perím. Tento pôžitkár sa predvádza v tradičnej trikolóre a pohárom vína v ruke. Je to jeho hudobná revolúcia, pričom nadväzuje na tvorbu skupín ako ANOREXIA NERVOSA, CNK a PN. Ostanem len pri skratke, myslím že znalci francúzskeho black metalu budú vedieť, koho mám na mysli.

Vaerohn si na novinke zmenil meno na Léon Harcore, aj keď netuším prečo. Jeho skupina PENSÉES NOCTURNES sa v posledných rokoch posunula na nový level. Oficiálne je to stále jednočlenný projekt, no pred štyrmi rokmi si postavil doprovodnú kapelu a začal s ňou koncertovať. V plnej sile sa postavili na barikády, z ktorých vedú svoj boj. A podľa dostupných informácií sa zúčastnili aj samotného nahrávania, čo je v tomto prípade novinka. Doteraz si Vaerohn nahrával všetko sám s prispením občasných hostí.

Hudbu PENSÉES NOCTURNES môžeme definovať ako neoklasický avant-garde black metal, v ktorom je cítiť silné francúzske vône a chute. Svojou formou ako aj atmosférou pripomína kabaret či cirkus s nádychom hudobného šialenstva. Tieto elementy sú doplnené black metalovými prvkami, čo vytvára poriadne bizarný mix. Vokály sú podobne pestré, od šialeného blackového škreku až po kabaretné či opilecké vyspevovačky. Pripomína to atmosféru blázinca, v ktorom sa odohráva nejaké dekadentné predstavenie. Nemá vôbec stanovený pevný scenár a herci si idú svoju voľnú jazdu.

Je to však len zdanie. Aktuálna nahrávka mi pripadá o niečo zomknutejšia ako jej predchodca, ktorého dej sa odohrával pod cirkusovým šapito. Akoby sa ich hudba viac utriasla a jednotlivé kusy skladačky do seba pevnejšie zapadli. No stále je to uletený hudobný mix, ktorý je určený hlavne pre milovníkov úchylností. Na druhej strane je to otázka mieri a vkusu, pretože mne pripadá tento album úplne normálny. Nebudem tu zbytočne vypisovať všetky nástroje s ktorými sa tu môžete stretnúť. Tých je tu neúrekom ale najviac asi vynikajú harmonika, saxofón a rôzne dychové nástroje. Kvalita tejto hudby je na vysokej úrovni s pridanou hodnotou originality. V jednotlivých skladbách som zachytil prvky klasických francúzskych evergrínov, ktoré skupina umne poschovávala do jednotlivých kompozícií. Nejedná sa totiž o klasické prerábky, len občas na vás vyskočí starý známy kostlivec zo skrine. A vy rozmýšľate, odkiaľ tie postavičky poznáte. Zväčša sú to klasické valčíky či tradičné skladby ako "Mon Amant De Saint-Jean". Vo zvýšenej miere sa na albume objavuje čistý hlboko posadený mužský vokál, ktorý mi pripomína Big Bossa. Ale to len tak na okraj.

"Douce Fange" je delikatesou pre poslucháčov, ktorí neustále hľadajú niečo svojské a svieže. Pokiaľ k nim patríte, otvorte si fľašu červeného vína a vydajte sa na spanilú jazdu s jednou z najosobitejších black metalových skupín súčasnosti. Bon appétit!