Rune Eriksen je nórsky gitarista vystupujúci pod pseudonymom Blasphemer. Aktuálne pôsobí v kapelách AURA NOIR a VLTIMAS, pričom v minulosti zanechal svoju výraznú stopu v zoskupeniach NADER SADEK, AVA INFERI a MAYHEM.

A práve v posledne menovanej jeho skladateľský rukopis výrazne ovplyvnil jej hudobnú tvár, ktorá po jeho odchode opäť zmenila charakter. So skupinou vydal tri albumy, z ktorých je "Grand Declaration of War" asi môj najobľúbenejší. Jeho aktuálny projekt RUÏM vznikol po tom, čo objavil kazetu obsahujúcu nevydané nápady z 90. rokov zložené práve pre MAYHEM. Podľa všetkého by malo ísť o rozsiahly materiál, pretože aktuálna novinka je len prvá časť chystanej trilógie. Do tohto projektu si pozval mladého bubeníka Césara Vesvre alias CSR. Ten pôsobí vo francúzskych THAGIRION a Blesphemerovi ho doporučil ich spevák.

Po hudobnej stránke je to frenetický black metal s typickým Blasphemerovým rukopisom. Má to tú „mayhemovskú“ atmosféru so všetkýmm čo k tomu patrí. Nahrávka má veľmi temnú miestami až znepokojivú atmosféru, z ktorej vyžaruje chaos a zlo. Gitarové vyhrávky oscilujú medzi divokými tremolami s jemne disonantným charakterom a atmosferickým vybrnkávaním podobne ladených motívov. Pravidelné rytmické výboje sa striedajú s pokojnejšími pasážami, pričom táto dynamika sa osvedčila už v minulosti. Pri počúvani tejto hudby sa ocitnete v oku hurikánu, ktorý vás rozmetá na kusy. Nepokoj, zlo a temnota sa prevtelili do kostolného zvona, ktorého zvuky vo vás prebudia odvrátenú stranu vašej duše.

V tomto smere ich hudba jasne nadväzuje na kultové EP "Wolf's Lair Abyss".  Dôkazom toho je aj znovu nahratá skladba "Fall of Seraphs", ktorá má výrazne ostrejší zvuk ako originál. Vďaka tomu sú gitarové pasáže lepšie čitateľné a viac vystupujú na povrch. V skladbe hosťuje vokalista Proscriptor McGovern, z dnes už nefungujúcich ABSU. Z môjho pohľadu je originál asi lepší, každopádne nová verzia má mierne okultnejšiu atmosféru. Na nahrávke sa stretnete aj so skladbami, ktoré mierne vybočujú z tohto konceptu. To že má Rune pozitívny vzťah k pomalšej hudbe dokázal už v projekte AVA INFERI. Na tomto albume to dokazuje v prvej polovici titulnej piesne, ktorá sa nesie v akomsi doom/blackovom štýle.

Zaujímavou je aj siedma "Ao Rio", v ktorej absentuje rytmika. Je to taká zvláštna ambientne ladená pieseň s lo-fi klávesami a čistými  spevmi. Ide o výrazne atmosferickú skladbu plnú temnoty a melanchólie. Za zmienku stojí aj Runeho vokál, ktorému so doteraz výrazne nevenoval. Do istej mieri mi pripomína práve Maniaca, čo je berte ako poklonu. A možno je to celkovou atmosférou, ktorá pripomína obdobie kedy u nich spieval. V textoch sa autor projektu zaoberá brazílskym čarodejníctvom a tradičným náboženstvom Umbanda. Veľkú pochvalu si zaslúži obal ako aj logo kapely, ktoré dotvárajú celkovú atmosféru nahrávky.

"Black Royal Spiritism - I​.​O Sino da Igreja" je temné dielo, ktoré v sebe nesie nezameniteľný Blasphemerov rukopis. Black metal v jeho podaní má v sebe diabolskú pečať. Uvidíme kam sa poberie ďalšia časť tejto trilógie, ktorú autor plánuje vydať za dva roky.