Začiatok roku 2018 bol pre heavymetalových fanúšikov plný dobrôt, ktoré pre nich „napiekli“ ich obľúbené klasické kapely. V tieni veľkého úspechu novej dosky JUDAS PRIEST sa mierne stratil fakt, že aj SAXON, matadori NWOBHM združení okolo Biffa Byforda, nahrali vynikajúcu heavymetalovú dosku, ktorá si zaslúži pozornosť v podobe recenzie.

Nie je úplne náhoda, že som v prvom odseku zmienil meno kapely JUDAS PRIEST. SAXON na novinke s veľavravným heavymetalovým názvom „Thunderbolt“ spojili po tretíkrát sily s producentom Andym Sneapom, podobne ako družina Roba Halforda na „Firepower“. Kombinácia špičkového producenta, ktorý rozumie klasickému heavymetalu a najlepšej skladateľskej formy SAXONu od mojej obľúbenej dosky „Call Of Arms“ (2011) prináša fanúšikom metalového hody. Jediný rozdiel spočíva v tom, že kým menovaná doska z roku 2011 pokukávala po hard rocku, od dosky „Sacrifice“ (2013) SAXON na staré kolená zvukovo pritvrdzujú, čo platí aj pre novinkový „Thunderbolt“.

Hneď úvodná singlová vypaľovačka „Thunderbolt“ ma ešte pred vydaním dosky presvedčila, že kapela je v intenzívnom kontakte so heavymetalovými múzami a preto bola schopná fanúšikom naservírovať silnú metalovú hymnu s výrazným refrénom a šťavnatými gitarovými sólami dvojice Quinn/Scarratt. Druhá pieseň pokračuje vo vysokej kvalitatívnej latke, nastolenej prvou piesňou. „Secrets of Fly“ je chytľavý metalový hit v duchu prastarej „747 (Strangers In The Night)“ z klasického albumu „Wheel of Steel“ z roku 1980, len v modernom zvukovom kabáte. „Nosferetu (The Vampire´s Waltz)“ zase preladí na hororovejšiu nôtu a po dvojici klasicky znejúcich piesní prináša osvieženie v rámci povolenej miery žánrovej pestrosti u zavedených metalových kapiel. „They Played Rock 'n' Roll“ je pocta zosnulému Lemmymu, ktorá znie ako z dielne kapely MOTÖRHEAD s hosťujúcim Byfordom. Pôvodne bola pieseň (spolu so záverečnou „Roadies Song“) plánovaná pre dlhodobo odkladanú prvú sólovú dosku Biffa Byforda. Nakoniec ale skončila na radovej doske SAXON a dobre je tak. Svieži rock´n´metalový kúsok zapadá do celkovej nálady albumu vynikajúco.

„Predator“ s hosťujúcim spevákom kapely AMON AMARTH Johanom Heggom a „Sniper“ reprezentujú súčasnú „tvrdosť“ SAXONu, ktorá smeruje niekam do teritória kapely MOTÖRHEAD. Koniec koncov, kapely a jej členovia si boli navzájom blízky – svoje prvé spoločné turné absolvovali už v roku 1980. Osobne mi viacej sedela koketéria s hardrockom, ale nedá sa povedať, že by boli tvrdšie piesne horšie. Na klasický melodický heavymetal a lá SAXON znova dôjde na konci  hracieho času. „A Wizzard Tale“ pobaví fantasy metalovým textom a už zmienený „Roadies Song“ je poctou technikom kapely za roky vernej služby na turné a zároveň vydareným heavymetalovým kúskom. Jediná pieseň, ktorá ma neočarila je „Speed Merchant“ s pomerne prihlúplym pretekársko-motorkárskym textom. Ani po hudobnej stránke sa nejedná o nič výnimočné, tuctový metal s nasamplovanými zvukmi motora pretekárskeho auta.

SAXON nahrali vydarenú heavymetalovú dosku, ktorá až na jednu drobnú pripomienku odsýpa bez väčších zádrheľov. A to je čo povedať, keď vezmeme v úvahu, že sa jedná v poradí o dvadsiatu druhú nahrávku (!) kapely SAXON. Najviac sa vydaril úvod v podobe piesní „Thunderbolt“ a „Secrets of Fly“, ale doska sa počúva dobre ako celok a na heavymetalové pomery je pestrá – stretneme sa s prvkami rock 'n' rollu a thrashu. Poznávacím znamením kapely však ostáva charakteristický vokál Biffa Byforda a ten ani po rokoch nestráca na svojej sile a charizme. SAXON si ako jedna z mála kapiel svojej generácie zachováva vysoký štandard nových piesní, ktoré vydáva pravidelne v trojročných časových odstupoch a svoju pevnú pozíciu na metalovej scénu si upevnila ďalšou kvalitnou doskou. Nie je to taká bomba ako nový JUDAS PRIEST, ale heavymetaloví fanúšikovia môžu jasať. Tento rok je zatiaľ veľmi štedrý na vydarenú žánrovú hudbu.