Tvorbu švajčiarskych SCHAMMASCH sledujem už dlhšiu dobu a je to vskutku dobrodružná metamorfóza. Tento ich vývoj je o to zaujímavejší, že si stále zachovávajú svoj osobitý štýl. Ten si zadefinovali na kultovej nahrávke "Triangle", ktorá je po všetkých stránkach výnimočná.

V prípade SCHAMMASCH sa asi nevyhneme škatuľke black metal, no ja ju cítim skôr ako inšpiráciu. Každopádne ich hudba je výrazne atmosferická, magická a svojím spôsobom aj avantgardná. Okrem blacku sa tu stretnete s doom metalom, post-metalom, ako aj ambientom. Nasledujúce EP sa vyznačovalo miernym ústupom black metalových prvkov a novinka "Hearts Of No Light" v tomto trende pokračuje. Stále si zachovávajú v skladbách výrazné melódie, chorály a temný okultný výraz. Nájdete tu pomalšie ako aj rýchlejšie piesne, ktoré majú tendenciu postupne gradovať. Ich záľuba v hypnotickom opakovaní jednotlivých pasáží stále funguje a paradoxne nevyznieva nudne. Napriek tomu je to nevyspytateľná hudba, ktorá využíva množstvo výrazových prostriedkov. Celé je to zahalené rúškom tajomstva a ich prístup k tvorbe je veľmi osobitý. Je im v podstate jedno aké štýlové prvky využívajú, dôležitejší je výsledný efekt.

Z tohto pohľadu je jednou z najzaujímavejších piesní albumu "A Paradigm of Beauty", ktorá v sebe nesie prvky gothic rocku, zachádzajúcich až do hard rockových vôd. No stále si zachovávajú ich typickú atmosféru, čo je mimoriadne dôležité. Vôbec by som sa nedivil, keby sa v budúcnosti vydali podobným smerom. Úžasné na tejto kapele je práve jej všestrannosť a schopnosť tvoriť svojskú hudbu v rámci akéhokoľvek štýlu. Výsledkom ich snaženia sú veľmi umelecké diela, ktoré sú ozdobou súčasnej metalovej scény. Na albume hosťuje niekoľko zaujímavých umelcov ako pianista Lillian Liu, spevák Aldrahn (ex-DØDHEIMSGARD/THORNS), flamenco gitarista Pascal Dick a vizionársky umelec Dehn Sora (TREHA SEKTORI, THROANE, OVTRENOIR).

SCHAMMASCH nevydali svoj najlepší album v histórii, ale držia si vysokú umeleckú úroveň, pričom experimentujú skrz čoraz širšie žánrové spektrum.