Od poslednej nahrávky Portugalcov SINISTRO "Sangue Cássia" prešlo šesť rokov a v zostave skupiny nastali výrazné zmeny. Jednak prijali do kapely nového basgitaristu Pedra Do Vale, ktorý nahradil svojho predchodcu Fernanda Matiasa. Z kapely odišla speváčka Patrícia Andrade a dlho to vyzeralo, že budú opäť fungovať ako inštrumentálne teleso. Nahradiť Patríciin hlas nebolo jednoduché, no nakoniec sa im podarilo nájsť minimálne podobne zaujímavý vokál. Jej majiteľkou je Priscila da Costa z Luxemburska, ktorá spieva v neofolk ambientných projektoch Judasz & Nahimana a Ptolemea.

Nový materiál voľne nadväzuje na predošlú tvorbu, aj keď tam isté rozdiely vidím. Základom je stále doom metal ovplyvnený rannými nahrávkami skupín ako PARADISE LOST. Toto porovnanie berte skôr ako skratku pre rýchlejšie zorientovanie. SINISTRO sa s obľubou cyklia v pomalých gitarových riffoch, ktoré majú famózny zvuk. Často gitary nechávajú neskreslené a ponárajú sa do melancholických vôd, kde je ich hudba ako ryba vo vode. Využívajú aj decentné klávesy a klavír, no nesnažia sa zbytočne prehlcovať aranžmány. Jednotlivé nástroje dostávajú pomerne výrazné miesto a zbytočne sa nevyrušujú. Ich hudba je ako vriaca láva, ktorá sa pomaly prediera na povrch. Skladby majú majestátny nádych a pohlcujú vás svojou atmosférou.
 

Hlas novej speváčky je veľmi príjemný, no nechýba jej dramatický prednes. V mnohom nadväzuje na svoju predchodkyňu, no zároveň má skôr tradičnejší výraz. Celkovo mi príde vyznenie celej kapely menej komplikované, no jednu vec z predošlých nahrávok si zachovali. Texty piesní sú tradične v portugalčine a to je to korenie z minulosti. Ten jazyk má v sebe niečo neopakovateľné, čo dáva celej hudbe zvláštny nádych. Kombinácia reči, náznaky fado a vyzretý hlas Priscili da Costa spolu tvoria podmanivý mix, ktorý je pre túto kapelu typický. A keď sa to deje na platforme hutného doom metalu, znie to veľmi zaujímavo. Skupina rozvíja jednotlivé motívy postupne a nikam sa neponáhľa. Skladby preto dosahujú sedem až desať minút, čo nie je v tomto štýle nič neobvyklé. Texty piesní sú o láske, smrti a sklamaniach. Sú v nich určite ukryté reálne príbehy, len sú prerozprávané v metaforách. 

Napriek výmene vokalistky SINISTRO konzistentne pokračujú v tvorbe svojského doom metalu, ktorý by sme mohli nazvať saudade.