Kto by si stavil na to, že nový album z chalúpky strýka Toma (Angelrippera) bude experimentálne veľdielo? Nikto pri zmysloch. SODOM sú, na rozdiel napríklad od tvorivejších KREATOR, stálicou s identickým soundom v podstate už niekedy od konca osemdesiatych rokov. "Decision Day"je už pätnástym štúdiovým albumom trojice. Vyznačuje sa skvelým obalom, vzdávajúcim hold MOTÖRHEAD, a tiež neľahkou úlohou nadviazať na prekvapivo svieži "Epitome of Torture" spred troch rokov.

SODOM teda stále hrajú na thrashovú nôtu. Na predošlej doske fungovali oživené prvky chytľavej punkovej priamočiarosti, tie však na novinke ustupujú skôr heavymetalovej melodike. A to je dvojsečná zbraň: na jednej strane na vás vyskočia niektoré piesne už pri prvom posluchu, na strane druhej neponúka "Decision Day" okrem prvoplánovej chytľavosti nič viac... a už vôbec neponúka tú odľahčenú zábavu svojho predchodcu. Riff, sloha, druhý riff, refrén, sloha, refrén, sólo, refrén, koniec. Občas sa vyskytnú náznaky zlovestnej atmosféry ("In Retribution" a "Refused To Die"), avšak trvajú pár sekúnd a skladateľsky nikam nevedú.

Tiež si neviem úplne odôvodniť, prečo je finálny mix tak málo agresívny a zvuk gitary taký bezzubý. Úlohou thrashu je predsa rozkývať vám krk a zvýšiť pulz. Posluch "Decision Day" však preletí rýchlo, bezbolestne a v pozadí. Maximálne utkvie v pamäti nejaká vokálna linka a hŕstka riffov - v tom vedie napríklad "Rolling Thunder". Naozaj, v podstate bez výnimky sú všetky piesne postavené na refréne, pričom to funguje akurát v silne melodickej titulke a priamočiarej jazde "Belligerence", ktorá nemá zas tak ďaleko od spomínaného "Epitome of Torture". Ale znova: môžem bez prípravy menovať desať skladieb z posledných troch albumov SODOM, ktoré si kedykoľvek pustím radšej.

Nemyslel som si, že nastane moment, kedy bude SODOM chýbať zúrivosť. No "Decision Day" je skôr vyrobený, než vymyslený album. Bicie sú presné, ale štandarné, a gitary tiež. Tom znie už roky rovnako, takže ani vokálne, ani inštrumentálne zázraky sa nekonajú. Celých jedenásť skladieb tak akosi ubehne, s občasným náznakom dobrého nápadu. Ale rovnako veľa miest je hluchých a stokrát obohratých. Rozdiel je dobre viditeľný v porovnaní s nedávnym počinom DESTRUCTION. Obidva albumy sú štandardné, ale DESTRUCTION majú riffové základy omnoho pestrejšie.

Nie je to prvý mierne odfláknutý album SODOM, no na rozdiel od iných mi príde posluch "Decision Day" vyložene zbytočný. Priamočiary štýl thrashu neznamená automaticky nudu - stačí ukázať niečo sympatické. A v prípade "dňa D" je viac sympatický obal, než obsah. V neutíchajúcom pomyselnom súboji medzi dvoma ďalšími legendami nemeckej scény, KREATOR a DESTRUCTION, ťahajú SODOM v tomto kole za kratší koniec. Snáď bude ďalšia zastávka tejto vojnovej mašinérie o niečo živšia.