Na nedávnom koncerte RIVERSIDE Mariusz Duda veľmi trefne rozdelil progressive metalové kapely na dve kategórie. Tie, ktoré tvoria piesne a tie, ktoré robia show za účelom vlastnej exhibície. Novinka švédskych SOEN dokonale zapadá do prvej kategórie a to doslova. Časy, kedy sa ich hudba javila ako veľmi kvalitná pocta legendárnym TOOL, sú našťastie dávno fuč. Tejto nálepky sa zbavili veľmi elegantne a postupne si zadefinovali vlastný priestor, v ktorom sa už roky pohybujú. Je to miesto, v ktorom sa stretáva prog metal a art rock, pričom je obostreté jemným retro oparom.

Oproti starším nahrávkam trocha obrúsili hrany a celý hudobný podklad je o niečo homogénnejší. Akoby ho nechali dlhšie dozrieť, aby sa všetky jeho príchute viac premiešali. Kompozične sa ich piesne zjednodušili, čím dávajú väčší priestor pre silný vokál Joela Ekelöfa. Pre tento album sa mu podarilo  vytvoriť v piesňach veľmi silné refrény a jeho prínos je zásadný. Nová doska "Lotus" obsahuje deväť výrazných piesní, ktoré fungujú hneď na prvé počutie. Skladby majú svoje dejové línie pohybujúce sa v niekoľkých polohách. Dramatické gitarové riffy sa tu striedajú s jednoduchšími akordovými linkami a miestami ústia do výrazne krehkých foriem. Práve v týchto momentoch ("River") ich hudba pripomína aktuálnu tvrobu anglickej legendy ANATHEMA, čo je trochu prekvapivé. Ide však o zriedkavé okamihy a SOEN naďalej ostávajú verní svojmu typickému prejavu. V skladbách sa striedajú rôzne nálady a aj v tomto smere nahrávka nenudí.
Texty sú však zväčša temnejšie ladené a často krát reflektujú našu dobu. Poukazujú na osamelosť, sklamania, intoleranciu, ako aj neúctu k nášmu okoliu. Do značnej mieri sú však abstraktné a v každom môžu vyvolávať iné asociácie. Je za nimi cítiť osobné príbehy a nevypovedané myšlienky. Aj keď sa SOEN štýlovo výrazne neposunuli, príchod nového gitaristu Codyho Forda oživil ich produkciu. Pokiaľ viem, tak sa na skladaní materiálu nepodieľal, no v štúdiu gitary nahrával práve on.

Novinka SOEN je predovšetkým o silných rockových piesňach, ktoré majú až hitový potenciál. Samozrejme absolútne nevyhovujú klasickej rádiovej šablóne, ktorá v princípe s hitovosťou nemá veľa spoločného, no ja som za to rád. Niežeby som im nedoprial komerčný úspech, ale kapele mimoriadne sedia klubové koncerty a dúfam, že pri nich aj zostanú.