Konečne po dlhej dobe niečo, čo ma z fleku posadilo na zadok! Vlastne na ňom odvtedy sedím a odmietam vstať, kým nepochopím, čo sa to vlastne deje. Minulý rok to boli CYTOTOXIN a ich “Gammageddon”, či ARCHSPIRE a ich album “Relentless Mutation”. Tento rok vydali album aj ďalší technici INFERI, ich poslednému počinu “Revenant” sa určite budem venovať neskôr. Nesmiem zabudnúť na nemeckú formáciu OBSCURA, kanadských BEYOND CREATION a AUGURY, tento rok je na albumy nesmierne úrodný. Všetky tieto kapely majú jednu spoločnú črtu a najlepšie ju vystihuje slovné spojenie tech-death.

SOREPTION pochádzajú zo Švédska a “Monument of the End” je ich tretím dlho-hrajúcim albumom. Od posledného “Engineering the Void” ubehli 4 roky a udiali sa aj zmeny v zostave, gitary už obsluhuje Mikael Almgren a basu Kim Lantto. Výsledný zvuk a nezamenitelný štýl sa však nezmenil vôbec. Kapela aj tento raz servíruje svojské poňatie technického death metalu, pri ktorom šlapú všetky nástroje na 100%. Sem tam sa nájde nejaké to sóličko, alebo intro s čistou vybrnkávačkou, ale nedajte sa pomýliť, primárnou ideou tohto albumu je rozsekať vás na kašu. Slúžia k tomu maximálne precízne zahrané riffy ostré ako britva. Tempá kolísajú medzi medzi minimom a maximom podľa nálady, v jednu chvíľu sa na vás valia hyperblasty a o sekundu na to už nasledujú pomalé sekačky à la “Nihility” od DECAPITATED.

SOREPTION sa moc nehrajú s melódiami ani nejakými snahami o hudobné estetično, ich hudba má však čo sa feelingu týka určitý rozmer. Možno je to tým naprosto odlišným štýlom spomedzi vyšsie spomenutých kapiel, možno práve tou citovou plochosťou, SOREPTION pripomínajú chladné smrtiace stroje. Napadá ma jedna vhodná kapela na prirovnanie, DEEDS OF FLESH a ich “Portals to Canaan”, aj keď čo sa skladby riffov týka, tak oveľa radšej vo volných chvíľach lúskam ich album “Of What’s to come”. Týmto by som rád premostil na začiatok tohto textu, teda na svoju stoličku, kde počúvam “Monument of the End” asi päťdesiaty krát a stále nachádzam nové a nové gitarové linky, basové postupy či prechody medzi riffmi a tempami. Kompozične je tento album jedna veľká príjemná koláž a ak vás baví analyzovať genialitu jednotlivých komponentov, tak sa vám tento album postará o veľa príjemných chvíľ.

Na “oživenie” si kapela pozvala  Matta McGachyho z CRYPTOPSY, ktorý si zaspieval vo “Virulent Well” a tiež Travisa Ryana z CATTLE DECAPITATION v skladbe “The Entity”. Album odporúčam fanúšikom hudobných virtuózov a najmä milovníkom technical death metalu. SOREPTION síce neprinášajú nič nové, no na ploche okolo 33 minút si užijete kopec hudobných nápadov a šťavnatých riffov pri maximálnej brutalite, ktorá sa aj vďaka nim z tohto štýlu nevytratila.