Deti, neberte drogy. Jedine, že by ste chceli dopadnúť ako Al Jourgensen, ktorý patrí medzi najväčšie biochemické zázraky na metalovej scéne. Legendárny frontman MINISTRY či REVOLTING COCKS minulý rok oznámil rozšírenie arzenálu o sugestívne znejúci projekt s názvom SURGICAL METH MACHINE. Prvé správy hovorili o ultrarýchlej a brutálnej hudbe, čo bolo pozitívne znamenie. Agresívne chvíľky MINISTRY patria medzi lepšie momenty ich diskografie a ak by mala byť metamfetamínová mašina ešte o krok extrémnejšia, Jourgensen by posunul mantinely žánru, ktorý pomáhal vytvoriť. Toľko teória- aký je debut pod hlavičkou Nuclear Blast?

Zhruba dve tretiny krátkej stopáže je SMM totálne zničujúcim album, ako sa dalo čakať. Prvých sedem skladieb je zmesou bleskových riffov, samplov a miestami absurdne rýchlych beatov. Viac je však počuteľná inšpirácia elektronikou, než metalom - pomer je prinajlepšom 50:50. Na rozdiel od MINISTRY si však Jourgensen nerobí veľké starosti s tým, aby držal pulzujúci beat, typický pre industriálny metal. Veľa samplov rozbíja rytmus na akúsi nesúrodú zmes hlučného ADHD bordelu, akou je napríklad šialenstvo "I Don't Wanna" (s hosťujúcim Jellom Biafrom). Iste, niekedy je trochu hlučného bordelu presne to, čo metalistove opotrebované uši potrebujú. No pri SMM strýko Al presne trafil hranicu medzi extrémnou hudbou a výsmechom poslucháčovi, a to nie je vždy jednoducho stráviteľné.

Kľúčom k pochopeniu SURGICAL METH MACHINE je fakt, že ide o jeden veľký vtip. Najjasnejšie je to v textoch. Intro "I'm Sensitive", zamerané na Facebookové komentáre, ma rozosmialo okamžite, a výsmech rokovým hviezdam (s korešpondujúcimi samplami) v "I Don't Wanna" či "Rich People Problems" má podobný efekt. Kto sa rozhodne napojiť na túto mašinu dostane do žíl aj peknú dávku irónie. A samozrejme, ešte je tu "Unlistenable", ktorá naozaj nie je úplne hudbou a berie si na mušku IRON MAIDEN, THE CURE, či samotných MINISTRY. Taktiež predstavuje zlomový bod v dramaturgii albumu - prvých sedem skladieb, to je Al Jourgensen, po nozdry zaborený v tom najlepšom (alebo možno najhoršom) kokaíne na svete. Pri "Unlistenable" ale už nastupoval absťák, a tak si strýko Al ubalil jedného gigantického jointa.

Od toho momentu až po záver, v podobe relaxačnej "I'm Invisible", sa zo SURGICAL METH MACHINE metal úplne vytráca a dáva priestor elektronike a popovým melódiam. Pravdaže, nadhľad prvej časti zostáva, iba droga sa zmenila. Vypichol by som brilantný cover od DEVO, jednej z kapiel, ktorá si vždy zakladala na irónii a podivnosti - z toho dôvodu je ako stvorený pre debut SMM. Jourgensenova verzia "Gates of Steel" naväzuje na záverečný vtip "Unlistenable" (lebo, úprimne... ak nemáte radi DEVO, čo už len s vašou existenciou bude?), znejúc úplne radostne, rock'n'rollovo a garantuje rozhýbanie nejedného tela.

Ak to nebolo doteraz zrejmé, SURGICAL METH MACHINE je bizarný album. Na jednej strane je to chaotická zmes nálad, zvukov a rytmov, na strane druhej je dotiahnutý do najmenšieho detailu po produkčnej, dramaturgickej i aranžérskej stránke. Napríklad pauzy medzi skladbami neexistujú, čo napomáha celistvosti celej dosky. Jednoducho začnete pri "I'm Sensitive" a o štyridsať minút vás to vypľuje pri "I'm Invisible". Ja osobne som túto jazdu absolvoval viackrát a na jej konci som sa vždy cítil lepšie, než predtým. Stačí to na to, aby som udelil SMM známku kvality? Asi áno. Tento Jourgensenov nedonosený, nehanebný drogový bastard je totižto tak absurdne zmutovaný, až je príjemný. Ale iba rekreačne a po konzultácii s lekárom.