Fínski náladotvorcovia SWALLOW THE SUN sa nám svojimi doomovými albumami prihovárajú so železnou pravidelnosťou, začiatok roka bol teda spojený s vydaním záhuby číslo päť: "Emerald Forest And The Blackbird". Na úvod ma prekvapil počet skladieb (desať = oproti minulým dielam navýšenie o dva kusy), čo sa odzrkadľuje i na dĺžke. Pri pohľade na obal vás premkne pocit, akoby uzrel svetlo (temnotu?) sveta ešte pred otitulovaním. Ale poďme sa už venovať hudbe.

Fíni nám pripravili ozaj rôznorodú škálu prvkov opierajúcich sa o ich štýl. Škatuľka melodic doom/death metal už nie je tak striktná, stále však platí. Zabudnite na prevahu pomalej depresie, „Hltači slnka“ sa postupne posúvajú ďalej. Nájdeme tu aj nemálo rýchlejších pasáží, striedanie rytmov, zabŕdanie do progresu (najmä bubeník Kai Hahto zúročuje mnohoročné skúsenosti) a mnoho ďalších, pre SWALLOW kedysi nezvyčajných fragmentov. Spevák/frontman Mikko Kotamäki (o.i. BARREN EARTH) je tradične skvelý, báječne presvedčivý a ja si s každým ďalším CD viac všímam jeho rozmanité spevy. Čisté mu už vôbec nerobia problém (viď. predošlá doska "New Moon") a čo sa extrémneho vokálu týka, preferuje (a má ho aj na kvalitnejšej úrovni) škrek. Trochu mi tým evokuje staré časy švédskeho melodeathu. Nechýba samozrejme ani growling, takže skutočne pestrá paleta. Nezabudnime spomenúť účasť hosťa v podobe Anette Olzon (NIGHTWISH). V domovskej bande ju príliš nemusím, tu však prekvapila v pozitívnom slova zmysle - svojim hlasovým prejavom veľmi dobre zapadá do songu "Cathedral Walls". Táto vzorka aktuálnej dosky vyšla aj vo forme videoklipu.

Záverom len môžeme SWALLOW THE SUN poďakovať, že sa neboja experimentovať, skúšať vo svojej tvorbe rôzne inovácie a tým pádom neraz prekvapiť. Verím, že ich najbližšie európske turné opäť raz Slovensko neminie.