Konečne to niekto povedal! Thrash je o praskaní kĺbov, tvrdej pečeni a starom železe. Jednou nohou v hrobe. TANKARD si, samozrejme, robia srandu z toho, že sú na scénu už asi tridsaťpäť dlhých rokov. Napriek tomu je na titule nového albumu frankfurtských kríglistov aj štipka pravdy. Sedemnásť albumov je obrovské číslo, v metalovom svete bezpochyby dôchodkový vek. Po takej dlhej dobe už predsa nemôže ich klasický thrash nikoho šokovať... však?

... a ani nešokuje.  "One Foot In The Grave" je album, na ktorom TANKARD pod značkou TANKARD hrajú hudbu, ktorá znie ako TANKARD. Rázne riffy s melodickým podtónom, veľké refrény a vtipné texty sú s touto bandou už zrastené. Materiál by sa tak dal rozdeliť do dvoch kategórií - piesne, kde aspoň dve z týchto troch zložiek fungujú, a tie ostatné, kde je namieste označenie 'vata'.

Najviac nadupaný refrén s pivným bruchom má úvodná "Pay To Pray", a navrch pridá ešte aj menšie zmeny tempa - chytľavá vec. O poznanie jednoduchšia, ale zato rýchla a melodická je aj vtipná titulka o útrapách starnutia. Podobný štýl funguje aj v melodickej "Northern Crown (Lament Of The Undead King)" - nedokážem sa zbaviť myšlienky, že si Gerre a spol. hudobne aj textovo strieľajú z nafúkanej, kvázi-epickej melodiky KREATOR. Solídna švanda je ešte aj "Lock 'Em Up", aj keď to je možno dané aj tým, že kritika Donalda Trumpa je omnoho zvučnejšia so silným nemeckým prízvukom. Všetko je teda v súlade s kostolným poriadkom - na každom albume TANKARD je hŕstka piesní za plný počet.

Zvyšok je čisté a dobre zvládnuté remeslo a nič viac. Niekedy sú refrény naozaj veľakrát opakované, niekedy sa nevynorí ani jeden chytľavý riff.  Ale celkovo, máme pred sebou slušný thrashový album, a to najmä pre to, že ma jasnú štruktúru a cieľ. K tomu číry zvuk (aj keď trošku špinavšie, agresívnejšie gitary by možno pomohli) a je jasné, že keby všetok thrash mal aspoň taký štandard, ako majú TANKARD, tak je svet o trošku krajší.

Hoci si TANKARD historicky robili srandu zo všetkého a ospevovali istý zlatistý mok, v roku 2017 sa akosi zachmúrili. Gerreho texty sú stále bystré a sarkastické, ale okrem pár výnimiek vcelku seriózne, a to je vlastne mínus. Jediný pivný song je epický "Secret Order 1516" - ktorého epické elementy ako klávesy a chorály, mimochodom, nefungujú vôbec. Iné témy? Sýria, cirkev, internet... v týchto časoch by nám trochu smiechu a viac pivných príhod naozaj prospelo. Predsa len, pre TANKARD je to trademark.

Sedemnásty album TANKARD určite poteší skalných fanúšikov. Na thrashovom poli je tento rok extrémna konkurencia a zatiaľ oprávnene dominujú mladé kapely. TANKARD to síce nezmenia, ale myslím, že páni s jednou nohou v hrobe kráľmi už ani nechcú. Chcú si užívať pri pivku, kým sa dá, lebo si už nepotrebujú nič dokazovať, len spĺňať kvalitatívne normy. A presne tak znie "One Foot In The Grave".