Štvorica death metalových šialencov z Portlandu VITRIOL natočila výnimočnú nahrávku, ktorou vám zamotajú hlavu. Hneď na úvod vás chcem upozorniť, že to nie je hudba pre každého. Pokiaľ však máte radi extrémy určite si tento album vypočujte  Skupina tu predvádza brutálny technický death metal v ultra rýchlych tempách.

Gitarové ako aj basgitarové party sa pohybujú na hranici zahrateľnosti a je pre mňa záhadou, ako si ich dokážu zapamätať. Spolu s pekelnými bicími tvoria poriadne výbušný materiál. Celé to znie ako chemická reakcia medzi MORBID ANGEL, CATTLE DECAPITATION a ANAAL NATHRAKH. Strhujúca rytmika vyvoláva démonov a gitarové vyhrávky ich tlačia do nepekných vecí. Každá jedna skladba v sebe nesie poriadnu dávku agresie a divokosti. Spolu s black deathovým vokálom tvoria hymny oslavujúce chaos ako božstvo. Toto je nahrávka, ktorá s vami zaručene zatrasie. Sprvu som si musel zvyknúť na to obrovské množstvo tónov, ktoré sa na vás zosypú. Pekným príkladom je úvodná skladba "Shame and Its Afterbirth". V nej sa spustí víchrica tónov, pri ktorých by aj Paganini zbledol závisťou. Pozrite si video k tejto skladbe, v ktorej si vychutnáte inštrumentálne schopnosti gitaristu Kyle Rasmussena a basáka Adama Roethlisbergera. 

Mimochodom, v niektorých pasážach tu cítim inšpiráciu aj v klasickej hudbe. Každopádne hlavnými stavebnými prvkami sú tu gitarové riffy, ktoré sú pútavé a inšpiratívne. Na albume ich nájdete nepreberné množstvo až si z nich žiadny nezapamätáte. To sa pri podobných nahrávkach stáva ale má to aj svoju výhodu. Tak rýchlo sa album neopočúva a vie prekvapiť aj pri opakovanom posluchu. Aj keď táto hudba primárne vychádza z death metalových základov, čierny kov je jej neoddeliteľnou zložkou. Dodáva ich hudbe chaotickú atmosféru, ktorej výsledkom je všadeprítomné zlo. A presne tieto elementy ma bavia na tejto nahrávke najviac. Zaujímavým momentom albumu je inštrumentálna skladba "Survival's Careening Inertia", v ktorej úvode sa objavujú neskreslené gitary. Je to zvláštne ako znejú spolu s divokou rytmikou. Po asi dvoch minútach sa zapne distorion a opäť sa začne tlačiť na pílu. Skladba vygraduje na úplný záver, kde sa z ničoho nič vyplavia syntetizátory. Tie sa kde tu objavia aj v iných piesňach, no sú dosť nenápadné.

Pokiaľ máte radi technický metal s divokým chaotickým nábojom, budete túto nahrávku milovať. Mám rád keď sa veci dotiahnu do extrémov.