Manuel Gagneux je Švajčiar žijúci v New Yorku, ktorý v roku 2013 založil projekt ZEAL & ARDOR. Jeho príbeh je naozaj jedinečný a jednotlivé jeho epizódy sú ako jeho hudba.  Nepredvídateľné a pútavé. Štúdium fyziky, armáda, švajčiarske squaty, punková scéna a internetová výzva spojiť niečo nezlučiteľné sú pekne divoké premety. Manuel prijal spomínanú výzvu a začal miešať staré otrokárske piesne s black metalom. Oba tieto hudobné svety majú v jeho piesňach rovnocenné miesto a zvláštnym spôsobom sa dopĺňajú. Vznikla tak úplne nová avantgardná forma, ktorú by ste márne hľadali u iných interpretov. Toto sa podarí len veľmi zriedkavo a každý takýto počin posúva metalovú scénu vpred.

Nový, rovnomenný album pokračuje v tejto ceste, čo je ale trocha dvojsečná zbraň. Na jednej strane si zachováva nezameniteľný rukopis a originálny feeling. Na druhej strane sa začína trocha opakovať. Mimochodom to je asi jediná výčitka, čo tejto nahrávke možno vytknúť. Pre nového poslucháča bude irelevantná a osvietenci by ju mohli Manuelovi odpustiť. Hlavne pre tú bizarnú atmosféru, ktorá vyžaruje z tejto hudby. Staré soulové popevky v typických úderných rytmoch sa v okamihu menia na nekompromisné black metalové nálety. Devätnáste storočie na americkom juhu si tu podáva ruku s dvadsiatym storočím európskeho severu. Výsledkom je naoko nezlučiteľná emulzia, ktorá sa vďaka Manuelovej zručnosti predsa len mení na homogénnu zlúčeninu. Jej najväčšími prednosťami sú dynamika a nevšedná príchuť.

Pri pozornom posluchu sa začnú z piesní vynárať aj nové ingrediencie, čo trocha koriguje spomínanú výčitku. Na celej nahrávke sa nachádzajú zaujímavé prvky elektronickej hudby. Najvýraznejšie sú asi v štvrtej skladbe "Emerson", ktorá pripomína post black metalové kapely ako DEAFHEAVEN. Občas prerastú až do tvrdých industriálnych pasáží ako napríklad vo "Feed the Machine" či nekompromisnej "Götterdämmerung". Opäť sa tu stretávame s jazzovými prvkami, ktoré si dobre rozumejú so soulovými spirituálmi. Nesmiem zabudnúť na Manuelov spev, ktorý funguje tak v čistých polohách ako aj v tých agresívnych. Je to naozaj všestranný spevák a nestratil by sa asi v žiadnom hudobnom žánri.

V istých momentoch jeho hudba evokuje tvorbu nórskych SHINING, konkrétne ich "blackjazz" obdobie. Samozrejme si musíte odmyslieť saxofón, ale tá podoba tam je. Posledné dve skladby albumu sú asi najviac experimentálne a možno naznačujú budúce smerovanie. Celkovo ide o mimoriadne pestrý album, ktorý poteší fanúšikov nevšedných hudobných novotvarov. Texty piesní sa zaoberajú alternatívnou históriou, v ktorej sa americkí otroci obrátia na Satana a nie na boha.

Na záver musím skonštatovať, že moje prvotné dojmy boli trocha predčasné. Tvorba ZEAL & ARDOR nestagnuje a postupne sa vyvíja. Je čím ďalej experimentálnejšia a jej záber sa postupne zväčšuje.