Tento večer plný metalu sa začal obrovským úspechom, podarilo sa mi prísť načas. Incheba bola skôr poloprázdna ako poloplná a bolo mi v nej strašne teplo, ale to mohlo byť spôsobené mojim náhlením sa na akciu. Na pódiu už bolo všetko nachystané a presne podľa časového harmonogramu odpálili svoju show Američania POWER TRIP.

Nekompromisná thrashová rezanica bola riadne vyhúlená a bez zľutovania drtila uši všetkých prítomných. Výzorovo, ale aj hudobne sme sa vrátili cca. tridsať rokov naspäť, niekam ku začiatkom METALLICY či SEPULTURY. Postupy jednoduché, no maximálne uderné, spev klasický thrashový rev, dokopy nič prevratné. Zároveň som však musel na Texasanoch oceniť ich stopercentné nasadenie, najmä teda u speváka Rileyho, ktorý neustále behal po pódiu, šermoval stojanom od mikrofónu a skákal ako kedysi Axl Rose. Okrem toho samozrejme hecoval publikum, ktoré bolo až na pár headbangerov úplne stojaté. To sa hneď zmenilo, keď Riley ukázal známe kruhové gesto a rozbehol sa prvý circle pit večera. Hala sa postupne zapĺňala čoraz viac a teplota pod pódiom stúpala tiež. POWER TRIP predstavili titulnú skladbu posledného albumu “Nightmare Logic” z roku 2017, ktorá opäť spustila circle pit, no ten sa Rileymu málil a hecoval publikum k väčšej účasti. Po hecovačke pre všetky kapely večera a ďakovačke zúčastneným prišla výzva “Bang your fucking heads”, ktorú s radosťou splnili všetci v Inchebe. Pred záverečnou skladbou prišiel príhovor o debilnom prezidentovi, ktorý si myslí, že stavať múr je dobrý nápad a následne aj výzva na wall of death. POWER TRIP skončili svoj set pár minútiek pred stanoveným časom a za svoj výkon zožali velký potlesk. Následnú polhodinovú pauzu som využil na vystátie hrozivo vyzerajúcej rady na hot dogy, no hneď vedľa sa vinula dvakrát taká rada na nápoje. Nakoniec to čakanie nebolo také hrozné a hot dog bol tiež fajn, ešte viac ma potešili štiplavé prísady voľne k dispozícií, mňamka. Po tejto núdzovej večeri som logicky potreboval uhasiť smäd a strategicky som sa presunul k výčapu vo vnútri budovy, kde boli menšie rady. Výčapníci mali čo robiť, otáčali sa, ako sa len dalo, kedže o pivo bol veľký záujem, no mali to solídne zmáknuté.

Znovu na sekundu presne začali Američania TRIVIUM. Hala sa zaplnila ešte viac a na pódiu sa rozsvietili všetky možné svetlá, objavil sa aj nejaký ten dym. Tentokrát som sa rozhodol byť viac vzadu a z tade to vyzeralo tak, že sa ľudia celkom bavia. Bol som nadšený z príhovorov speváka Matta, ktorý sa naučil pár viet v slovenčine, veľmi milé gesto. Sem tam kapela pritvrdila a klepačky zneli dobre, no pomalé pasáže spievané čistým spevom fakt neboli moja šálka kávy. A keď sa s druhým hlasom pridal aj basák, tak bolo ešte horšie. Avšak v hale nechýbali circle pity a pri TRIVIUM aj ladné tance nežnejších polovičiek, čiže všetko tak, ako má byť. V polovici tretej skladby sa mi Matt stratil a zahliadol som ho až po chvíľke dolu pod pódiom pri ľuďoch. Neskôr prišlo aj na ďakovačku všetkým kapelám, žiadosť o neustály pohyb či pity s výzvou na “trasenie budovou”. Ešte som si všimol veľmi zvláštny dvojitý popruh na Mattovej gitare, nič také som predtým nevidel. Akurát som si vygooglil, že je to novinka z tohto apríla a nosí ju kvôli svojim problémom s chrbtom. Ak by ste náhodou jeden taký chceli pre seba, dá sa kúpiť za sympatických 159 eur, no nekúp to. Ešte by som na jeho mieste popracoval s tým príliš častým vyplazovaním jazyka. Pri poslednej skladbe (tuším sa volala “In Waves”) kapela všetkých vyzvala, nech si čupnú na zem, potom samozrejme nasledoval jump. Na konci si TRIVIUM dali fotku s davom, poklonili sa a presne podľa plánu ukončili svoj set. Ja už som bol strategicky v rade na pivo a dobre som urobil, kedže všetci vysmädli a hrnuli sa k pultu.

Tentokrát som sa cez prestávku nešiel vyvetrať a pozrel som si prestavbu pódia, makalo na nej cca 10 ľudí a celý čas mali čo robiť. Okrem výmeny sady bicích za oveľa početnejší model, pribudli typické rekvizity BEHEMOTH v podobe kobrích stojanov na mikrofóny, špeciálne zásteny, plachty s obrátenymi krížami aj obrazovky na video projekciu. 
Ak ste počuli posledný album “I Loved You at Your Darkest”, tak si určite vybavíte úvodné intro spievané detským speváckym zborom a prvú skladbu albumu “Wolves ov Siberia”. Práve takto odpálili poľskí satanáši svoju temnú show. A keď hovorím odpálili, tak to myslím doslovne, lebo ohňa sme si počas koncertu užili nadmieru. Taktiež nechýbali ďalšie rekvizity, ktoré boli pravidelne obmieňané, napríklad čierny pápežský klobúk počas skladby “Bartzabel”, či neskôr basákov extravagantný klobúk plný pierok, za ktorý by sa nehanbil ani Jamiroquai. Video projekciu k tejto skladbe určite ocenili všetci pritomní chlapi, premietala sa necenzurovaná verzia videoklipu. Posledný album tvoril kostru setlistu, odzneli však aj staršie pecky ako “Conquer All” a ”Ov Fire And The Void”. Ohníky striedavo pretkávané dymom príjemne hriali na tvári a v Inchebe šli neraz dva circle pity naraz. Pri “Chant For Eschaton 2000” sa v ústach aktérov objavila krv (určite z čerstvých netopierov) a po nej nasledovala ďakovačka publiku. BEHEMOTH predviedli skvelú show, aj keď som po koncerte počul pár komentárov na trošku nevýraznejší zvuk, celkové prevedenie plné pyrotechniky a videoprojekcie stálo za to. Kapela sa rozlúčila inštrumentálnym outrom z posledného albumu, ktoré odohrali všetci členovia na bubnoch.

Pódium zakryla veľká plachta s nápisom “Berserker”, čo znamenalo v starej nórčine niečo ako bojovník odetý v medvedej koži. Presne jeden taký sa nachádza aj na úplne čerstvom albume AMON AMARTH zo začiatku mája tohto roka. V stanovený čas plachta padla dolu a začal sa set posledného protagonistu večera. Pódium vyzeralo oveľa väčšie, ako mal BEHEMOTH, jeho stred tvorila vikingská helma, ktorá slúžila ako pódium pre bicie. Švédi takisto nešetrili ohňom ani dymom a mali oveľa lepší zvuk ako kapela pred nimi. Aj tentokrát bolo počuť slovenčinu z pódia, konkrétne spevák Johan predniesol: „Dobrý večer, Bratislava, dobrý večer, Slovensko, ako sa máš?“ Publikum bolo skôr statické, no melodický death v podaní AMON AMARTH sa hodí skôr k headbangu ako k tanečkom.
Kapela predstavila pár skladieb z nového albumu a Johan ďakoval už len v slovenčine. Tiež hecoval publikum počas aj medzi skladbami a to mu nadšene odpovedalo. Počas “The Way of Vikings” sme mali možnosť vidieť pravý vikingský súboj so smutným koncom pre jedného z duelantov. V ďalších skladbách sme videli ozajstné Thorove kladivo, rohatú vikingskú postavu s kopijou, obrovské horiace runy a aj nejakú morskú príšeru podobnú lochneske. Pri príležitosti dvadsiateho výročia albumu  “Avenger” z neho zaznela “Legend of a Banished Man”.  Neskôr Johan predniesol prípitok v slovenčine a aj v jazyku vikingov, čiže odznelo “Nazdravie a Skål”. Po zdvihnutí svojich rohov nasledovala rovnomenná skladba “Raise Your Horns”. AMON AMARTH skončili hodnú chvíľu pred polnocou, čiže bolo miesto aj na nejaký ten prídavok. Kapelníci však porozhadzovali paličky aj brnkátka a žiadne hranie navyše sa teda nekonalo. To však vôbec nevadilo, verím že všetci ktorí sa zúčastnili tejto akcie, si užili metalu viac než dosť.

Takto na záver musím zložiť klobúk nielen pred samotnými kapelami, ale aj pred všetkými ľudmi, ktorí sa na akcii podieľali. Celá akcia bola profesionálne zmáknutá a všetko klapalo načas a bez chybičky. Takže aj na Slovensku vieme ukázať tie najväčšie metalové mená a to je len dobre. Do haly by sa ešte určite zmestilo pár stovák ľudí, možno aj ďaľšia tisícka, snáď nabudúce. Budeme sa tešiť na ďalšiu akciu!

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Octopus Promotion.

FOTO: Martin Mayer