Kto by ich nepoznal! Odinovi verní prichádzajú opäť po dvojročnom intervale s novinkou, ktorá nesie,ako inak, veľmi hrdý titul Twilight Of The Thunder God. AMON AMARTH je jedna z kapiel, na ktorej som vyrastal. Možno je to vďaka tomu, že prvé albumy, ktoré som od nich počul, sú Once Sent From The Golden Hall a Versus The World. Nie je to náhoda, pretože okrem týchto dvoch placiek,už zbytok naozaj za veľa nestojí.

Akým milým prekvapením bol debut, tak takým nemilým boli nasledujúce veľmi priemerné fošne The Avenger, The Crusher, Fate Of Norns či možno ľahúčko nadpriemerný With Oden On Our Side. Novinka opäť pokračuje nulovým vývojom, totálnym varením z vody a premieľaním hrdinskej staroškandinávskej epiky. Typickým príkladom je titulný song, ktorého melódia až nechutne pripomína hitovku Cry Of The Black Birds. Hosťovanie Roope Latvalu, či L.G. Petrova sú dosť nenápadnými prvkami, možno s výnimkou APOCALYPTICy, ktorá oživila jednu z podarenejších skladieb Live For The Kill. Embrace Of The Endless Ocean je ďalšou z tých, ktoré vám pri posluchu niečo zanechajú. Výborná hymna na záver!

AMON AMARTH jednoducho len opäť servírujú čoraz viac neškodný vývar svojho, kedysi účinného, štýlu z debutu Once Sent From The Golden Hall. Áno, ja viem, aj ja som donedávna patril k hrdým fanúšikom AMONu a je mi jasné, že mnoho fanúšikov ostane znova pri alibistických kecoch o tom ako AMON AMARTH dokážu vypichnúť melódiu a postaviť zabijácku skladbu. No vzhľadom na konkurenciu a predošlé kvalitnejšie počiny je akékoľvek vyššie hodnotenie novinky neprípustné.