Anglická širokospektrálne melancholická legenda ANATHEMA oslavuje 25 rokov od založenia a pri tejto príležitosti vyrazila na európske 'Resonance' tour, ktoré je špeciálne najmä tým, že obsahuje len deväť zastávok. Slovensko medzi nimi nefigurovalo, našinec si však mohol vybrať medzi blízko seba situovanými mestami - Budapest vs. Brno. My sme zvolili druhú možnosť.

V prekrásny jarný piatok 10. apríla 2015 sa tak ocitám pred clubom Fléda, kde ma zhruba 15-20 minút pred začiatkom víta nepekná fronta. Našťastie, byť akreditovaným novinárom má svoje výhody a za moment si už užívam priestory tejto priestrannej lokácie.
Kto zahliadol PR na našom webe, vie o čo sa dnes jedná - ANATHEMA si prichystala oslavu celej svojej histórie, prúdiacej od najnovšieho po najstarší album a to rozdelené pekne v troch dejstvách.

Setlist I: atmospheric rock
Náladotvorcovia z Liverpoolu dorazili na pódium krátko po 19:30 so svojou eponymnou skladbou (čiže "Anathema") a postupne nás začali presúvať naspäť v čase. V tomto prvom sete tak zazneli veci z posledných šiestich dosiek (od "Distant Satellites" po "Judgement"), ale vždy v pomere jedna, maximálne dve songy. Čo je veľmi milé, kapela pred odchodom na turné požiadala na svojom Facebooku fanúšikov o pomoc s výberom skladieb a keď tak na to pozerám, veru ich tipy nebrala na ľahkú váhu. Postupne sme si na pódiu vychutnali všetkých členov terajšej zostavy, mierne zaváhanie evidujem len pri speváčke Lee Douglas, najmä keď ona má na tomto tour minimum priestoru.

Naozaj tragicky však pôsobili trápne poznámky istého pseudofanúšika z publika, ktorý na kapelu kričal, aby vypli bicie, na čo Dannyho urazené ego reagovalo ostrými ironickými odpoveďami („fuckovačkami“) a to za výdatnej podpory fanúšikov v predných radách. Táto situácia sa počas koncertu ešte raz opakovala, pričom v tých momentoch bola atmosféra dosť hustá a mal som obavy, či Angličania napríklad neskrátia sety. To sa, našťastie, nestalo. Frontman Vincent Cavanagh si však neodpustil svoj suchý anglický humor, keď divákov upozornil, že sa hrá chronologicky a ak si niekto medzi novými albumami vypýta "A Dying Wish", môže rovno odísť.

Setlist II: gothic/doom metal
Začneme tým, že v tejto časti sa Danny kvázi-ospravedlnil za reakciu na spomínaného týpka, uviedol však aj pádny dôvod: „Ste na scéne už fakt dlho, robíte muziku a naraz vám z publika niekto začne kričať, ako to máte robiť? Toto určite nie.“

Ale poďme rýchlo späť: po viac-menej povinnej jazde a 5-10 minútovej prestávke prichádzajú tie časti dnešného večera, na ktoré sa čakalo. Úvodný monológ z tracku "Hope" bol len predzvesťou toho, čo príde. ANATHEMA to naplno odpálila s hneď štyrmi zásekmi z albumu "Alternative 4", ktoré konečne navodili tú správnu atmosféru. Najmä "Empty" a "Lost Control" sme tu už dlho nemali, niet teda divu, že publikum sa konečne dostalo do varu; potešil aj fakt, že mnohí poznajú naspamäť celé texty.
Do zostavy v tomto sete pribudol prvý z dvoch avizovaných hostí, niekdajší basák Duncan Patterson a i on, hoci so zamračeným, nebaviacim, ba až mierne neprítomným výrazom, si určite vychutnával nasledujúce chvíle. Došlo aj na "Angelica" a následne celú titulnú trilógiu z veľdiela "Eternity", pri ktorých sa začalo už naozaj spomaľovať. Ak by ste nevedeli, ktorý album má nasledovať, Vincent vám to rád pripomenie - takže nastáva čas na slzu nostalgie v podobe troch vecí z "The Silent Enigma". Dychberúca inštrumentálna zložka pri "Shroud of Frost", "Sunset of Age" i stále klasickej lajfke "A Dying Wish" je samozrejmosťou, Vinny akurát mierne pozmenil svoj spev, čo znamená, že pôvodne harsh-vokálové linky upravil na čistý hlas… mne osobne to však nevadilo.

Setlist III: doom/death metal
Na úvod jeden a pol záseku ("Crestfallen" + "Sleep In Sanity"), aj to ešte v modernej a hlavne inštrumentálnej podobe. Totálna záhuba bola započatá až s príchodom druhého špeciálneho hosťa (ako povedal Vincent: „Dámy a páni, po 20 rokoch - Mr. Darren White“), ktorý umne upozornil na to, že tvorba ANATHEMy, to je všetko „o láske… a doome“. Pri skladbe "Kingdom" sa Darren ešte len prebúdzal, jeho hrdelný growling sme si naplno vychutnali až od nasledujúcej "Mine Is Yours To Drown In". Na stejdži samozrejme zotrval aj jeho niekdajší doomový súputnik Duncan a pri takejto zostave (Vincent je tu tiež - nateraz sa uspokojil „len“ s doprovodnou gitarou) má človek pocit, že naozaj vzhliadol kus histórie. Histórie, ktorá sa už pravdepodobne nebude opakovať.
O pochopiteľnej dominancii debutovej LP-čky "Serenades" v tomto sete svedčí fakt, že z nej následne zazneli štyri kúsky, pričom väčšina fans čakala najmä na ten posledný - "Sleepless". ANATHEMA si ho nechala ako prídavok a Darren v tejto situácii pripomenul fakt, aká je vojna zlá, hnusná, krutá. Finálna bodka, ako má byť!

Približne dve a trištvrte hodiny melanchólie - pre fanúšikov tejto legendy to bola dávka, na ktorú sa nebude dať zabudnúť. Čo však chcem okrem tradične výborných inštrumentálych i hlasových výkonov pochváliť, je zvuk. Ten bol počas celého vystúpenia viac než vynikajúci a v kombinácii s nenásilným osvetlením a často prítomnou parou dopomohol vytvoriť jedinečnú kulisu, aká sa nevidí každý deň. Informácie o počte platiacich nemám, ale tipujem niečo medzi 800-900.
A na záver pamätajme: „We are just a moment in time…“​

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Pašík Photo | MarastMusic