Keď si preberieme ich tvorbu, vidíme, že svoju pestrú diskografiu vedeli vždy obohatiť o nejaký ten album, či bonus navyše v podobe rôznych kompilácií, prerobených či pozmenených verzií, coververzií, singlov a pod. Ani to nie je dávno, čo verných fanúšikov pred ich dlhoočakávaným posledným radovým albumom obdarili akustickou kolekciou „Hindsight“ (v podobe akustických verzií skladieb posledných albumov kapely) a máme tu ďalšiu zaujímavosť v podobe „Falling Deeper“. Tentokrát si zobrali páni a dáma na mušku svoje štyri oficiálne prvotiny ešte z raných čias, kedy začali písať svojbytné dejiny doom metalu. Vybrané pesničky z kultových „Crestfallen“, „Serenades“, „Pentecost III“ a „The Silent Enigma“ zaobalili a kompletne prearanžovali do veľmi prívetivého miestami komorného sláčikového, inde zase až orchestrálneho závoja za doprovodu klasického nástrojového (poloakustického i elektrického) jadra kapely a dominantného grand piana. Pre ANATHEMU možno krok ničím neobvyklý, už skôr boli tu a tam zverejnené isté orchestrálne verzie starších skladieb. Takisto nepoviem nič nové, že to kapele ale vyšlo opäť na výbornú. Totiž každá zo skladieb dostala nielenže nový hudobný kabát, ale aj úplne nové aranžmány, preto nečakajte iba „prezlečené“ pôvodné verzie, ale kompletne nové kompozície, ktoré zo svojich originálov čerpajú najmä jednotlivé motívy. Teda až na výnimku poslednej „Sunset Of Age“, ktorej kompozičná štruktúra ostala takmer nedotknutá. Niektoré z nich je dokonca problém rozoznať od originálu, čo môže byť (najmä ortodoxným poslucháčom) rozpačito prijaté. Každý nech sa s tým však vyrovná po svojom.

Kolekcia deviatich, takmer na nepoznanie prerobených skladieb má poväčšine výrazný inštrumentálny charakter, vokály tu tvoria len akýsi ďalší nástroj pre dofarbenie celej tej snovej atmosféry. Prevláda najmä jemnosť a podmanivosť. Úvodná „Crestfallen“ vás nenútene vtiahne do deja, z ktorého sa nestihnete počas necelých 39 minút spamätať a ocitnete sa na konci famózne gradujúcej „Sunset Of Age“, z ktorej behá mráz po chrbáte a ktorú považujem jednoznačne za vrchol celej tejto kolekcie. Strhujúci záver odohráva naliehavé gitarové sólo, ktoré odkazuje na rukopis veľmajstra gitarových nálad Davida Gilmoura (PINK FLOYD). Skutočne strhujúci a veľkolepý záver. Čo sa týka samotných orchestrálnych aranžmánov, tie si komponovala kapela samotná v spolupráci s Dave Stewartom, ktorého angažmán sme mohli uvítať už na jej poslednom radovom albume „We’re Here Because We’re Here“ a celé nahrala 26 členná sláčiková sekcia. Ako milý hosť sa v skladbe „Everwake“ navyše objaví aj sympatická Anneke van Giersbergen. Produkciu si vzali bratia Vincent a Danny Cavanaghovci opäť do svojich rúk. A opäť to precítili po všetkých stránkach. Výsledkom je snáď najpodarenejšia kompilácia v diskografii samotných náladotvorcov a ich schopnosť poskytnúť opäť iný uhol pohľadu na svoju tvorbu. Predpokladám, že prerobené verzie nebudú každému pochuti, isto sa však jedná o pekný darček pre najvernejších zberateľov pri príležitosti 20 ročného pôsobenia kapely na scéne.