Tak sme znovu boli v Košiciach svedkami kultových, legendárnych a „doplňte, čo chcete“ Angličanov NAPALM DEATH. Ikonická formácia, ktorá spolu so spriaznenými REPULSION dala svetu šialenstvo s názvom grindcore, sa v našich končinách predstavila po dlhých šiestich rokoch a celkovo po štvrtýkrát. Raz v dnes už neexistujúcich priestoroch skvelého ICCT klubu na Vyšnom Opátskom, zvyšok zaistili/spoluzaistili šikovní organizátori z neodmysliteľného Collossea na Dominikánskom námestí.

V rámci európskeho turné „Campaing for Musical Destruction Tour 2025“ sa Mark „Barney“ Greenway a spol. na tunajšom pódiu predstavili v spoločnosti mladej partičky BRAT, neuchopiteľných FULL OF HELL a spoľahlivými drvičmi CROWBAR, takže zaujímavou a pomerne rôznorodou zostavou, ktorá mohla opäť prilákať množstvo skalných. Na NAPALM DEATH sa totiž v Košiciach vždy chodilo vo veľmi hojných počtoch a evidentne tomu nie je inak ani teraz, keďže okolo 650 prítomných fans zaplnilo Collosseum do posledného voľného miesta. Vskutku teda nič príjemné, čo sa týka osobného komfortu (v cene vstupenky ste dostali i predieranie sa davom na toaletu, k nápojom a cca 0,5m² na státie), avšak občas treba niečo vydržať, aby chalani i niečo zarobili, a aj naďalej k nám na východ nosili takéto (šušká sa o jednej veľkej, ale VEĽKEJ legende smrtiaceho kovu na letnú sezónu...) významné mená.

Do temných priestorov vchádzam akurát vo chvíli, keď na scénu nastupujú supportujúci FULL OF HELL z ďalekej Pensylvánie a skutočne ani len netuším, či som viac v šoku z tej totálnej „plnky“ v klube alebo z toho, čo vychádza z reproduktorov. Plných 30 minút absolútneho hudobného šialenstva, zloby a chaosu. Zabudnite na skladby či piesne. Tu sa hrá iný šport. Kopec rôznych a neraz i spolu nesúvisiacich motívov, kde chýba akákoľvek pevná štruktúra, logika, poriadok a uchopiteľnosť. Vokalista Spencer Hazard a najmä neuveriteľný bicmen Dave Bland podali obdivuhodne animálny výkon na hranici ľudských možností. Doma si podobný bordel z vlastnej iniciatívy nepustím – veď po polhodinke sa cítim ako by mi práve niekto urobil klystír s pomocou hydrantu, avšak naživo je občas taká grindu/noise „prečisťovačka“ viac než vhodná.
 

To nasledujúci CROWBAR boli úplne iná šálka kávy. Štvorica, dlhých 35 sezón kormidlovaná charizmatickým Kirkom Windsteinom, sa našej republike dlho vyhýbala ako čert krížu, no za posledné roky nám tento dlh spláca mierou vrchovatou. Doslova neodmysliteľný frontman louisianskej partičky si získava početné publikum s prvým hrabnutím do strún v brutálnej “To Build a Mountain“ a je to veru hrabnutie o silách, o ktorých by najlepšie vedel rozprávať istý pán Oppenheimer! Obrovský, mohutný tlak nám v momente vyrába zo semenníkov podomácke Newtonové kyvadlo a z uší krvácajúci cedník. Zvuk je hlasný, gitary mohutné, bicie hromové a tracky ala “Conquering“, “Like Broken Glass“, “Chemical Godz“ nútia k pohybu hlavou. Chýbať samozrejme nemôže overený hit “Planets Collide“ či milá hosťovačka Shane Emburyho v “High Rate Extinction“ (viď. video). Jednoznačne najpomalšia, ale naopak najviac „heavy“ kapela celého večera končí paradoxne asi najrýchlejšou položkou “All I Had (I Gave)“ z rovnomennej placky a je treba konštatovať, že košická premiéra CROWBAR dopadla na výbornú.

NAPALM DEATH majú radi Slovensko a Slovensko má rado NAPALM DEATH. Kvarteto totiž v stredu zaokrúhlilo počet návštev na krásne šťastnú trinástku, no zároveň potvrdilo, že v prepchatom a prepotenom klube mu to svedčí jednoznačne najlepšie, čo potvrdilo i vystúpenie na veľkom stagei minuloročného Rockstadt Extreme festu v Rumunsku. To má vo viacerým aspektoch vyslovene sklamalo. Nie je to proste ono.

Jednej škvrny na kráse sa však za tú dobu nie a nie zbaviť - chalanov som snáď ešte nikdy nevidel s dobrým soundom, a to aj napriek tomu, že som tentokrát zvolil miesto tesne pred majstrom zvuku. Spomínaný basák Shane a mierne humpolácky gitarista John Cooke (sorry, Mitch Harris vždy veľmi chýba...) mohli lietať rukami po hmatníkoch koľko vládali – z reproduktorov sa hrnula hlasitá a častokrát nekonkrétna masa hluku. Asi súčasť vystúpenia, no ak sa uši neraz márne snažia rozoznať jednotlivé skladby...

Inak sú NAPALM DEATH absolútne overená istota, ktorá do každého koncertu dáva 1000% a vokalista Barney jeden z najsympatickejších frontmanov. Písať o jeho charakteristickom hlasovom i vizuálnom prejave by bolo iba nosením dreva do lesa – i v päťdesiatich piatich rokoch ide neskutočne bomby! Zdravá životospráva a častá fyzická aktivita evidentne prinášajú zaslúžené ovocie. Pochváliť si jednoznačne zaslúži i reprezentatívny setlist, kde nechýbalo mnoho čísel z klasickej tvorby (“Scum“, “Prison Without Walls“, “Social Sterility“, „The World Keeps Turning“, „Suffer The Children“), citeľne nedocenenej prostrednej éry (“Lowpoint“, “Necessary Evil“) i novších dosiek (“Backlash Just Because“, “Narcoleptic“, “When All Is Said and Done“). 

Nie, nechýbali ani „ódy“ na tvorbu DREAM THEATER v “You Suffer“, “Dead“ a citeľné spomalenia v experimentálnejších “Amoral“, “Resentment Always Simmers“. Výber teda pestrejší ako v dnešnom supermarkete. Nechýbali samozrejme i neodmysliteľní skokani v štýle „nindža“ alebo „rozbitá makovica“ – druhý menovaný dokonca nechtiac prinútil štvoricu na chvíľu pozastaviť záverečnú “Unchallenged Hate“. Potešil i pomerne bohatý stánoch s merch v relatívne rozumnej cenovej relácií (z krásneho ružového trička s nádhernou dúhou musela navrieť žilka nejednému „internet warriorovi“...) a prítomná šatňa. Trio v zostave „klub, kapela, fanúšikovia“ teda mohlo večer zaspávať so spokojným úsmevom na perách.
 

Za udelenie novinárskej akreditácie ďakujeme Collosseum Clubu.