Začiatkom novembra vyšiel v poradí už deviaty štúdiový album našej najúspešnejšej metalovej kapely ČAD, ktorá ho následne krstila až na štyroch rôznych miestach. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s Pištom a Valérom, oboma hlavnými ťahúňmi tejto formácie. 

Práve ste absolvovali štyri vystúpenia k ešte stále horúcej novinke s názvom “Veľký Tresk“, a to konkrétne v Košiciach, Prešove, Bratislave a v Žiline. Vaše dojmy?

Srdečne pozdravujeme všetkých čitateľov! Ak by sme to zhrnuli pár slovami - bola to veľká radosť. Aj keď hráme už tri desaťročia, ešte stále nás dokáže mnohé prekvapiť, a tak sme si na týchto koncertoch vlastne vyskúšali našu „palebnú silu“. Máme na to, aby sme naplnili kluby na Slovensku? Na prvý pohľad to vyzerá, že je to jednoduché. Po Covide, však zdá sa, išlo všetko dolu vodou. Ročne zahráme i 40 koncertov, z toho 34 v Čechách a iba 6 u nás. Čo z toho plynie?  Že niečo prestalo fungovať, že to ľudia vzdávajú alebo sa na to vykašľali...

Napríklad punková scéna padla úplne do prachu. Vnímame aj koncerty iných kapiel, sledujeme návštevnosť v kluboch. Toto všetko nám dáva určitý obraz o tom ako to tu funguje, resp. nefunguje. Toto turné napriek počiatočným obavám však vyšlo perfektne. Bratislava 500 ľudí, Košice 300, Žilina 300, Prešov 180. Pozitívne bolo, že popri starých matadoroch došlo aj mnoho mladých ľudí. A to, čo v nás tak najviac rezonuje je – vďačnosť. Sme veľmi vďační!

Na každej platni sa nájde bezpochyby pár vecí, ktoré v podstate zľudoveli a sú pevnou súčasťou vašich vystúpení. Síce je o tom ešte asi skoro hovoriť, avšak ako je na tom “Veľký Tresk“? Ktorým trackom dávate zatiaľ najväčšiu šancu po prvých koncertoch?

Program dávame dokopy dôsledne a vyvíjal sa dlho. Hráme teraz približne 20 čísel a tie staršie už  prešli previerkou času. Sem tam zaradíme aj nejaké piesne, ktoré dávno vypadli, aby sme to osviežili, okorenili, aby to bavilo nás a tiež fanúšikov. Z novinky sme zaradili do aktuálneho setu “Kromaňon“, “Trashtalk“, “Keď Satan Chodil Po Zemi“, “Pesimisti“ a “Abeceda Nenávisti“. Bolo zaujímavé sledovať, že mesiac po vydaní to ľudia poznali. Napočúvali si to, spievali s nami a v kotle to vrelo. Predtým si na koncertoch museli na nové songy zvykať. Toto sa nám stalo zrejme prvýkrát!

Uvidíme, čo sa chytí a čo odpadne. Pre zaujímavosť spomeniem, že z “Ťažký Kov“, ktorý svojho času vyhral aj Radio_Head Awards nehráme dnes naživo nič. Pritom je to dobrý album, ktorý funguje ako celok. Hrávali sme celé roky titulku a tiež song “Sklenená Veža“. Nejako ich však vytlačili nové skladby. Rozdiel je taktiež v tom, čo hráme doma a čo v Čechách. U nich naše staré veci skoro nik nepozná. Hráme tam intenzívne len desať rokov, čiže oni nás v niečom vnímajú ako desaťročnú kapelu a k starým peckám sa vôbec nedostali.

Posledné roky zväčša „túrujete“ s kolegami z CATASTROFY, tentokrát však došiel rad na ACID FORCE a PATRIARCHA. Prečo práve tieto tuzemské bandy?

Neveril by si, ale je ťažko nájsť kapely, s ktorými sa dá hrať. Áno, viem, teraz ich tu niekto vymenuje zo tridsať. Ukazuje sa však pár nasledovných vecí: veľa z nich nemá kapacitu hrať. Zavoláš ich a oni neprídu - jeden má nádchu, druhého nepustí frajerka. Znie to absurdne, no to je realita. Ďalší by aj hrali, ale nik ich nepozná a nejako i cítiš, že o dva mesiace možno nebudú existovať. Je ich trebárs päť a ťahá to jeden. Potom je tu tiež kritérium, či sa členovia o kapelu starajú, niekto na nich chodí, majú svoju tvár, či to nie je totálna nuda a kopírka bez identity. Spojenie CATASTROFY a ČAD funguje a vždy fungovalo veľmi dobre - ľudia sa na takéto štácie tešia. Tento rok sme s nimi išli jedno väčšie turné a bolo to megasuper. Ale to sa nedá opakovať. Oni potrebujú zmenu, my a aj ľudia. Aby to nebolo, že: „Jejda, zase CATASTROFY a ČAD.“

PATRIARCHA sa nám páči. Chalani dobre hrajú, je s nimi sranda, starajú sa o kapelu, majú vlastnú tvár. Nepomýliš si ich s nikým iným. ACID FORCE, ktorých voláme „Kyslá Sila“, sú perfektní ľudia. Pred rokmi sme s nimi hrali niekoľko miest, potom však mali pauzu a teraz, keď znova roztláčajú ten hrdzavý rušeň metalu, potešili sme sa a ponúkli im hranie. Nakoniec „Kysláci“ odohrali iba tri koncerty, no stáli za to!

Problém line-upu ale máme už dlhodobo. Mikulášsku Tancovačku robíme asi pätnásť rokov a nie je z čoho až tak vyberať. Niektoré kapely sa rozpadli, iné na nás zdúvajú gambu... Občas zavoláme bandu z Čiech, či už REFORE, GUTALAX alebo HENTAI CORPORATION. Týmto aj vyzývam ľudí, aby hrali muziku, aby svoje songy nahrávali a dávali von medzi ľudí. Kľudne nech sa pretekajú s nami, či s CATASTROFY, nech nás chcú odrovnať, všetko je to pre dobro veci, dobro scény a dobro muziky.

Aké plány mate na ďalší rok 2025? Plánujete i nejaké letné festivaly?

Do kapely nám pribudol ďalší člen - Temný Míra z Moravy, ktorý nám dohaduje koncerty. Už sme to nevládali, takže jeho pomoc vítame. Máme tam na rok 2025 dohodnutých nejakých 30 vystúpení. Ak by to klaplo, bude to radosť. Čo sa týka letných festivalov, veľa toho zatiaľ nemáme. Hráme na Slížovici a na zopár menších akciách. Hrať na feste je síce fajn, ale v kluboch nám to svedčí viac. Okrem toho, letá si dávame také rodinné. Výletíky, dovolenky, lážo-plážo. Trepať sa niekam na koncert v tých horúčavách je pekná otrava.

Už spomínaná aktuálna doska ČAD s názvom “Veľký Tresk“ je v poradí deviatym albumom. Aké sú zatiaľ na ňu ohlasy?

Ohlasov je dosť - prevládajú pozitívne. No nájdu sa aj nejaké negatívne, a to je dobre. Je dobré ak niekoho dráždiš, ak niekoho serieš. Čo sa týka kritiky, tak prvá skupina hovorí, že staré nahrávky boli lepšie. Druhá, že najlepší bol “Bastard“. Potom sú ľudia, ktorí album chvália. Buď tak, že nám to povedia či niekam napíšu alebo, a to je najväčšie „vyznanie“, kúpia si naše nahrávky a počúvajú ich. Chodia na koncerty a obliekajú si naše tričká. To je veľká pochvala a super odozva!

Ako prebiehal skladateľský a nahrávací proces? Kde a v akej zostave ste ju stvorili?

Hlavne ja – Pišta a Tornád. V takejto kombinácií sme boli zavretí tri roky a skúšali urobiť pesničky tak, aby dobre hrali. V štúdiu Shaark v Bzenci následne nahrali profi demo, aby sme vedeli, ako to hrá s dobrým zvukom. Tu nahral basu Grizzly Zlý. Potom to uzavreli, ja som doklepol texty a vydali sme sa do legendárneho štúdia Sono v Čechách. Tam nahrával všetky platne KABÁT, LUCIE, PRAŽSKÝ VÝBĚR, TŘI SESTRY atď. Milan Cimfe je zvukárska a producentská ikona, Adam Karlík je maximalista a brutálny profesionál. Basu tu už nahral Kňěží, lebo Grizly mal veľa pracovných povinností.

Keď vzniká nový album, je to vždy záhada. Niečo v ňom ešte zostáva z predchádzajúceho, no na povrch sa už derú iné melódie, iné tóny, iné kombinácie. My sme v zostave Tornád-Vandal, predtým Tornád-Vandal-Basia zložili, nahrali a vydali s ČAD a VANDALI asi 160 songov. Preto sú namieste obavy, či sa nám ešte niečo podarí spraviť. Ale ukazuje sa, že najlepšou inšpiráciou je neustála práca. Nečakáme na to, kedy nás kopnú múzy - to my kopeme múzy!

Zvuk, ktorý sa nám na “Veľkom Tresku“ podarilo dosiahnuť je jedinečný. Dnes znie veľa kapiel podobne. Veľa sa upravuje v postprodukcii, v tých nahrávkach sa zabíja život. Toto nie je cesta pre nás. Sme staré krokodíly - máme radi, keď to hrá živo. Potrebujeme hluk, pot, únavu, nervy, agresiu, živelnosť - skrátka všetko, čím žijeme. Iba dobré štúdio ozvučí to, čo máš vo vnútri. Sono je v tomto topka a “Veľký Tresk“ preto znie „naozajstne“. Ten sound rozpoznáš na prvé počutie.

Vnímate na “Veľkom Tresku“ nejaké zmeny či posun vo vašom hudobnom vyjadrovaní alebo samotnej hudbe? Úprimne, inštrumentálnu “Dejiny Apokalypsy“ som teda nečakal. Tuším je vaša prvá.

To jeValérova práca! Začal s tým už skôr - napríklad intro na “Čertová Kovadlina“. Takisto na “Bastard“ pred “Bastardi Karpát“ je také bubnové blúznenie a tiež na albume “Medvede“ je posledná vec “Stroskotanci“, kde je len taký výkrik. Pôvodne to mala byť tiež inštrumentálka. “Dejiny Apokalypsy“ som však už Tornádovi žiadnym krikom „nezničil“, hehe. Vieme, že tie veci nebudú koncertnými šlágrami, no je to skôr taká pozornosť a hudobný darček pre tých, čo ČAD sledujú intenzívnejšie.

Čo sa týka nášho výrazu – stále ho hľadáme. Niekto nám vyčíta, že už to nie je také ako kedysi, no s týmto si nevieme pomôcť. Hráme dvakrát do týždňa - či prší, sneží, je sucho, a tak sa stále nejako tá muzika vyvíja. Ja som prívržencom zjednodušovania - Tornád zase rád veci zahusťuje. Pri tvorbe máme veľmi veľa odpadu a skladby, ktoré sa dostanú na platňu hráme i stokrát dokola a prerábame, aby chytili ten správny výraz. Napriek tomu sa to nie vždy podarí a aj veľa vydaných piesni upadne do zabudnutia. Ale keď to vyjde, je to radosť.

Posledné vydania ČAD sa zväčša vyznačujú jednotnou myšlienkou, akýmsi konceptom, či sa už bavíme o “Bastard“ a “Medvede“. Prečo tentokrát práve “Veľký Trest“? Kde ste nabrali inšpiráciu?

Pieseň “Veľký tresk“, to bola taká sranda. Hrali sme ten rýchly motív stále dookola až sa nám zdal komický - niečo ako z rozprávky “No Počkaj Zajac“. Tak sme sa na tom rehotali až hovorím - to je veľký tresk! A tak to aj zostalo. Urobil som text a bolo. Nakoniec ten song pomenoval celé CD.

Dobrý riff je taký, ktorý v nás niečo vyvolá aj bez spevu, bez textu, bez obsahu. Nejakú emóciu, nejaký pocit, nejakú predstavu. Napríklad spomínaný song “Medvede“ mi osobne bez spevu pripomínal obraz, keď ideš nadránom po ulici, z čírej nezbedy prevraciaš smetiaky a kričíš ľuďom pod oknami.

Jednotiaca línia celého albumu, to sa vyvinie vždy samovoľne. Aj na “Bastard“ aj na “Medvede“. Nikdy to nebol zámer. Postupne si však všímame, že na povrch sa prederú témy, ktoré s nami potom idú celé roky - Karpaty, zbojníci, vyvrheli a chlpaté zvery.

Štefan, musím sa priznať, že tvoje texty mi prídu neraz o niečo štipľavejšie než v minulosti. Neraz si doslova nedávaš servítku pred ústa. Čo ťa k tomu viedlo a kde najlepšie sa ti dávajú na papier? Minimálne v skladbách ako “Celý život Robím zle“, “Thrashtalk“ či “Abeceda nenávisti“ pôsobíš poriadne naštvane.

Veď aj som naštvaný, hehe. No človek, keď je naštvaný, je komický. Výraz nahnevaného človeka je smiešny. A myslím, že aj ja som smiešny. Nadávajúci starý chlap je totálne smiešny. Tak sa do tej polohy aj trocha štylizujem. Aby to bolo agresívne, desivé a radostné zároveň. 

“Thrashtalk“ je pocta bojovým umeniam, bojovníkom a tiež starým wrestlerom. Hulk Hogan formoval naše detstvo. Mexický wrestling v maskách je takisto perfektný.  Teraz keď si v „treštolkoch“ nakladajú bojovníci, tak to je fenomén. Tieto plané vyhrážky ale musia mať zmysel. Musia zastrašovať súpera, strápňovať ho, ničiť mu sebavedomie a tiež majú vyvolávať emóciu u fanúšika. Slogan „Už si sa dosral v rukách medveďa?!“ hovorí za všetko!

“Abeceda Nenávisti“ je o nezmyselnom vzdelávaní v nepotrebných disciplínach. Je to pocta dobrým učiteľom. Nie takým, čo ťa ničia s nezmyselnými vedomosťami, ale takým, čo ťa učia žiť. Dobrý učiteľ ťa naučí byť odolným, dokáže ťa motivovať a dáva ti slobodu. Naučí ťa byť dobrým človekom. Ak v živote stretneš aspoň jedného takého učiteľa, máš veľké šťastie.

Pesnička “Celý Život Robím Zle“ je o tom, že si niekedy nedokážeme poradiť sami so sebou. Že je v nás niečo, čo nás premáha a ničí. A napriek tomu, že chceme byť dobrí, robíme zlobu. Zlo je zničujúce. Tá pesnička je o mojom strýkovi. Nadaný človek, ktorý dostal v živote všetko, čo chcel a napriek tomu ho zničilo jeho vlastné zlo. Medzitým však dokázal zlikvidovať všetkých okolo seba. Mal talent na zlobu. 

Vždy som na vás obdivoval zmysel pre krásne navrhnutý artwork, fyzické hudobné nosiče na vysokej úrovni, bohatý merch či profesionálne spracované videoklipy. Evidentne nič nenechávate na náhodu a o svojich fanúšikov sa dobre staráte aj v časoch YouTube a Spotify, kde je všetko na dosah ruky a „skoro“ zadarmo.

V tomto smere jeValér Tornád absolútny génius! Klipy robí už dvadsať rokov, živí sa animovaním a tiež dizajnom. Ukuchtil veci pre GUTALAX, DESMOD a tiež pre projekt BAŠTRNG, za ktorým stojí herec Michal Kubovčík. Tieto videá majú i státisícové videnia! Tornád je aj skvelý ilustrátor - ilustroval desiatky detských kníh. To on sa stará o to, aby ČAD nejako vyzeral. Vymyslel a vyrobil aj mamutie kly a chlpaté Marshall bedne na medvedích nohách. Tornád používa všetko z masívu, tak je to ťažké jak šľak. Vyrobil aj ostne, čo máme na bundách.

Naopak Baška sa stará o náš obchod a vymýšľa námety na texty.  Ja mám na starosti obsah, Facebook, písanie statusov, točenie videí a vymýšľanie nezmyslov, pozvánok a blbostí. Inak je okolo toho všetkého strašne veľa roboty. Kapelám sa to nechce robiť - je to otrava. Pravdu? Ani nám sa to nechce. Ale prekonávame sa, hehe.

Ako je to u vás momentálne s predajom tričiek, LP platni a CD? Dá sa z toho ako tak zabezpečiť chod kapely?

Náš Vandalshop je oficiálny obchod - „eseročka“. Ide to pomaly a smejeme sa, že robíme hlavne na účtovníčku. No za dva roky dokážeme dať dokopy prachy na nahratie nového albumu, na jeho vydanie, na tlač ďalších tričiek a podobne. Ten trh je síce malý a je v ňom teda i málo peňazí. My sami si neberieme nič, ale dávame to na kopu a fungujeme z toho ako kapela ďalej. Tento postoj je dobrý i v tom, že nijak nekalkujeme, aby sme zarobili viac. Nemusíme sa podlizovali fanúšikom. Takáto nezávislosť je to najlepšie, čo môžeš mať. Lebo ťa to preveruje, či to robíš naozaj od srdca.

Len pre info - formát CD sme robievali najprv 3000, neskôr 2000, potom 1000 a teraz sme tuším dali spraviť iba 600 kusov. Postupne sa to predá a urobí dotlač. LP platní máme 500. Keď sa vypredá, dolisujeme ďalších 300 až 500. Kým o CD nosiče už nie je taký veľký záujem než v minulosti, tak platne idú hore. Je s tým ale viac práce. Zle sa balia do objednávok a sú ťažké na nosenie na koncerty. Keď však potom vidíš ľudí, ktorí majú oblečené triko tvojej kapely alebo si prídu dať podpísať fyzický nosič, je to super pocit! Vtedy cítime veľkú vďačnosť, že to môžeme robiť, že to môžeme žiť, že je to súčasťou našich životov!

Čo by ste poradili mladým kapelám, ktoré sa chcú presadiť aspoň na našom, resp. trhu v Českej republike?

Aby hrali a aby z toho mali radosť. Z praktických vecí: aby zložili a nahrali aspoň jednu dobrú vec a urobil k nej klip. Nech je v tom niečo autentické. Niečo, čo ťa vyruší, naserie, rozosmeje. No a hlavne aby to NEVZDALI!

Máte s kapelou po toľkých rokoch, vydaných albumoch a odohraných koncertoch ešte nejaké vytýčene ciele? Dá sa s takýmto druhom muziky na Slovensku ešte vôbec vyštverať niekam vyššie?

Máme cieľ, jasná vec. Neprestať! Veľké ciele sme si nikdy nejako nevytyčovali. Ten je vždy zložiť, nahrať nový album, hrať koncerty, robiť klipy, smiať sa na dlhých cestách, žrať blbosti na čerpacích staniciach, vracať sa domov nadránom a stretávať dobrých ľudí. Kapela je veľká škola. Škola ako vychádzať s ľuďmi, ako si robiť veci podľa seba. Nás naučila všetko.

Štefan, ako s odstupom času vlastne spomínaš na svoje účinkovanie v známej televíznej šou „Slovak Storočia“? Zopakoval by si si niečo podobné, ak by prišla nejaká zaujímavá ponuka?

Jasná vec - zopakoval. Bola to totiž parádna skúsenosť. Vidíš, no keby som nemal za sebou tie roky v kapele, netrúfol by som si na to. Bola to veľká televízna výroba a štáb s dvadsiatimi ľuďmi, teda všetci tí herci, zvukári, kameramani a komparzisti. Skrátka, bol to náročný, ale dobrý čas.

Čo najviac nemetalové by človek našiel vo vašich hudobných zbierkach?

U mňa je to Marika Gombitová, ŽIVE KVETY a PRÚDY. U Tornáda nájdeš iba hardcore. Baška holduje rokenrolu. Grizzly miluje Nicka Cavea a Kňěží ľúbi Bélu Bartóka. Kňěží je muzikológ, odborník na klasiku, ten to má naopak najmenej má metalu...

V tomto momente by som vás poprosil pár viet ku každému radovému albumu ČAD, a ako s odstupom času vnímate to a to konkrétne obdobie, album, poprípade či by ste s odstupom času niečo zmenili a urobili máličko inak.

Deadnation - už by som ho nevydával. Bolo to z našej strany narýchlo zbúchané, odflákané. Vydavateľ si dal ale dosť záležať na propagácii a  ešte dnes mám odložené recenzie z celého sveta. Ohlasy boli v zmysle: „nič divnejšie som nikdy nepočul“. Nahrávali sme s bubeníkom Kostičkom a nemali to dobre zmáknuté. Celý album je bezobsažný a naša premárnená príležitosť.

Psia Krv – tá je okej. Nahrávali sme ju v štúdiu Moonset Paladis v neďalekej Šali. Mám rád zvuk tej basy. Bolo tam také staré basové kombo Yamaha a hralo ako keby zožralo čerta.

Súkromná Vojna  - to je naša radosť. Zmenili sme štúdio a vybrali sa do známeho Shaarku. Ľudia väčšinou hovoria, že je to náš najagresívnejší album. Asi je...

Ťažký Kov – na tejto doske nie je jeden jediný vulgarizmus. Je možné, že práve preto z neho dnes nič nehráme, hehe. Príliš som sa asi krotil. Zvuk nám robili až na slnečnej Floride, hrá to parádne.

Čertova Kovadlina – táto nahrávka je okej. Skladba “Démon Samoty“ je pripomienkou obdobia, ktoré nebolo celkom okej. Mix a mastering je opäť z Ameriky a hrá to znovu krásne.

Bastard – nejako záhadne to tu všetko zapadlo do seba. Tento album bol ale veľký zápas. Choroby, technické problémy, nezdary, únava, hnusná zima. Album nám tentoraz mixovali Švédi, hrá to monštruózne!

Zabi Ma – s odstupom času sa nám zdá, že má zlý názov. Pôvodne sa totiž mal volať “Ľudia Smrdia“ a malo by to väčšie grády. Výrazovo je to tiež nejako zvláštne smutný album. Myslím, že na tom „smútku“ má výrazný podiel majster Kňěží. Viedli sme spolu príliš veľa hlbokých rozhovorov a počúvali príliš veľa temnej klasiky. Odrazilo sa to na tom. Mám ale rád zvuk. Je taký fajnový, živý, dynamický, teplý. Mix a mastering robil Milan Cimfe v Sono. Toto bola naša prvá skúsenosť s týmto brutálnym štúdiom.

Medvede – tie sú okej. Mix opäť Švédi. K albumu je aj príbeh, poviedka. Mám ale pocit, že ju vôbec nikto nečítal, hehe. Inak vyšiel pekne.