Za pár dní vyjde nový album BLACK HOLE CONSTELLATION - "Garden of Deception Delights”. O jeho vzniku a o hudbe BHC som sa porozprával s Michalom Jahodom.
 

Ahoj Michal, mohol by si našim čitateľom stručne predstaviť históriu BLACK HOLE CONSTELLATION, prípadne tvoje predošlé hudobné aktivity?

Ahoj Martin, jasne rád. Moje hudobné aktivity začali už pred viac ako 20timi rokmi v B. Bystrici a keďže po celý čas bola v mojom živote hudba záležitosť číslo 1., udialo sa toho veľa. Hral som v rôznych kapelách od metalových, cez funk, jazz, art rock, avantgardu až po experimentálne a dokopy s nimi odohral stovky koncertov vo väčšine európskych krajín. Posledné dve kapely v ktorých som fungoval popri BLACK HOLE CONSTELLATION boli MOMMA KNOWS BEST a asi pred rokom a pol som začal občasne hrávať v Nórsku v jednom experimentálnom Bergenskom hudobnom projekte zloženom z hudobníkov pôsobiacich aj v iných nórskych kapelách, ako napr. WARDRUNA, ABBATH,… Možností hrať v zaujímavých kapelách bolo za posledné roky viac. No keďže BHC si vyžaduje drvivú väčšinu môjho času a zároveň je to pre mňa aj najosobnejšia vec, venujem sa v poslednej dobe výhradne už len tomu. Síce sú pre mňa najzaujímavejšie žánre metal, hororové soundtracky, experimentálne a temné  avantgardné záležitosti, čo sa asi odzrkadľuje aj na BHC tvorbe, je pre mňa tento projekt bez akýchkoľvek žánrových obmedzení a hraníc. Projekt vznikol približne v roku 2015. Úplne na začiatku som bol v BHC ako jediný hudobník, no neskôr sa pridal bubeník Marian Leskovský, vďaka ktorému to začalo mať podobu funkčnej kapely. Doterajšie vydania EP („Collapse Entertainment“), singlov (“The Riddle”, “Údenie mäsa”) a série videoklipov priniesli BHC napr. nomináciu na Berlin Music Video Awards 2016 so singlom “The Riddle”, živé vystúpenia s experimentálnymi kapelami ako IGORRR, ACID MOTHERS TEMPLE... . A naša hudba sa stretla s dobrým ohlasom aj na stránkach pre basgitaristov a hudobníkov (napr. No Treble, Bass Musician Magazine,…), ako aj tých pre fanúšikov avantgardy a podivností, napr. stránka Freaks. Čoskoro budem vydávať  svoj nový album “Garden of Deception Delights”.
 

Tento album vychádza v týchto dňoch. Kam sa posunula hudba BHC oproti debutovej nahrávke?

Osobne to vnímam ako posun o 2-3 stupne vyššie skoro po všetkých stránkach (skladateľsky,  produkčne,…). Aj napriek tomu že EP “Collapse Entertainment” mám rád, cítil som pri jeho tvorbe určité  limity o ktorých som vedel že dokážem vyriešiť, až keď si dám dlhší čas a priestor na rozvoj v oblastiach, ktoré ma v hudbe zaujímali a aj na tvorbu a experimentovanie samotné. Tým že som sa skoro na 4 roky izoloval od sveta a sústredil hlavne na spomínané veci, to z môjho pohľadu prinieslo svoje výsledky, vďaka čomu je nový album presne to čo som chcel stvoriť so zvukom, ktorý som hľadal. Keďže tvorba každého jedného songu na tento album bol komplikovaný  proces učenia, experimentovania a dávania zo seba toho najlepšieho čo som v danom čase bol schopný, beriem aj to že je na albume 10 songov, ako ďalší posun. Pritom tam má každý jeden svoje miesto a nie je len do počtu. Tvorba tohto albumu bola v prvom rade veľká škola objavovania v tom, čo som ešte nikde nepočul. A zároveň popri príbehu, ktorý som chcel na albume povedať a udržať aj hudbu samú o sebe stále zaujímavú a rozmanitú.
 

Z akej tradície vychádza tvoja hudba? Máš nejaké hudobné vzory?

Keďže sa mi obvykle prvé inšpirácie väčšiny hudobných nápadov proste nečakane vyskytnú v hlave alebo ako audiovizuálne veci v priestore, je ťažšie odpovedať na túto otázku presne. Niekedy to príde počas toho ako si hrám na base, experimentujem s nejakým zvukom alebo rytmom, inokedy sa mi stačí ocitnúť v noci v lese alebo na nejakom temnom mieste a začne sa mi k tomu v hlave črtať song ako ideálny soundtrack pre to miesto. Napr. jeden nápad som proste raz počul hrať z vedľajšej miestnosti v mojom dome, keď som v ňom bol úplne sám. Mám však samozrejme aj veľa hudobných a umeleckých vzorov. Ak by som mal uviesť aspoň pár príkladov kapiel/umelcov, na ktorých som vyrástol, tak sú to napr. IMMORTAL, DØDHEIMSGARD, skoro všetko v čom má prsty Les Claypool (napr. PRIMUS) alebo Mike Patton (MR.BUNGLE, TOMAHAWK,…), THE PRODIGY, EPHEL DUATH, DILLINGER ESCAPE PLAN, MESHUGGAH, Structures, Scott Walker, Alfred Schnittke, George Crumb, Diamanda Galás, Squarepusher, NIACIN, ELEND, F. Zappa, J. Zorn, sundtracky z hier ako napr. Diablo, len pre príklad rozmanitosti. Nikdy som sa nelimitoval žánrom.
 

Novinku si vydávaš sám alebo pod nejakým vydavateľstvom?

Po prehodnotení plusov a mínusov som si ho nakoniec rovnako ako celú predošlú tvorbu vydal sám.
 

Kto všetko ti s nahrávaním pomáhal a kde všade si ho nahrával?

Dva a pol roka som tvoril a nahrával pre produkcie v Nórsku v štúdiu, ktoré sme mali v dome na samote v horách. Po presťahovaní do Bergenu som mával občasné stretnutia so skvelým nórskym skladateľom experimentálnej hudby Knutom Vaage, ktorý mi ukazoval ako používa konkrétne experimentálne techniky, ktoré ma v jeho tvorbe zaujali a popritom mi dával feedback k songom na ktorých som práve robil. Tiež  som tu mal niekoľko stretnutí v Bergen Lydstudio s jeho majiteľom - Dagom Erik Nygaardom. Dag tam v tej dobe práve dokončoval Abbathov nový album. V preprodukcii dvoch songov na BHC album sme spolu riešili veci v mixe, s ktorými som mal v tej dobe najväčšie výzvy ako napr. zvuk bicích a stien basgitár, aby zneli čo najširšie a najúdernejšie. Posledné  skladby na album som nahrával a tvoril v priebehu minulého roka na Slovensku, väčšinu počas mojej umeleckej rezidencii v Trnave. K štyrom skladbám na albume mi na bicie dával feedback pôvodný bubeník Majo Leskovský, ktorý bol za mnou niekoľkokrát aj v Nórsku a neskôr v Trnave. Počúvali sme spolu aj niektoré aranže songov, či by mal nápady k ich vylepšeniu. Text do songu "St. Matter" sme urobili spolu s Jakubom Hríbikom v bratislavskom Pulp studio. Do songu "The Outsider Saga II" sme nahrávali vokály s nórskou speváčkou Guro Kverndokk a Dagom Nygaardom v spomínanom štúdiu v Bergene. Celkový mix a mastering albumu robil zvukový inžinier Matouš Godík. Fotky na albume sú od Teri Varhol a grafický dizajn robil Lukáš Lancko z ISISDESIGNSTUDIO.
 

Chystáš nejaké koncerty na podporu nového albumu a v akej zostave?

Určite plánujem, no teraz je toho ešte veľa okolo vydania albumu. Viac detailov bude známych až neskôr.
 

Kde aktuálne žiješ? Viem že si pôvodom z Banskej Bystrice, neskôr si sa presťahoval do Prahy a istý čas si žil v Nórsku.

Aktuálne trávim väčšinu času v Bratislave z čoho sa teším, keďže Slovensko mi už po toľkých rokoch v zahraničí chýbalo. V Nórsku mám ale rozbehnutých viacero spoluprác, takže sa tam plánujem pár mesiacov v roku vyskytovať.
 

Keby si mal porovnať svoje doterajšie pôsobiská, kde sa ti najlepšie tvorila hudba a kde si cítil lepšie podmienky pre slobodnú tvorbu?

Každé miesto kde som tvoril malo svoje plusy. Bystrica bude navždy môj domov, je tam veľa ľudí a miest kvôli ktorým sa tam rád vraciam. A ten pocit slobody, že je človek doma je sám o sebe inšpiráciou. Praha bola skvelá pre tú komunitu ľudí, ktorú sme si za tie roky vytvorili, vďaka čomu sme spolu dokázali stvoriť veci, ktoré sa za daných podmienok zdali skoro nemožné, napríklad klip Meldown. Nórska divočina bola dokonalá na odpojenie sa od sveta, vyvetrať hlavu, byť v kontakte len s malou skupinou priateľov a sústrediť sa na tvorbu. Bergen zase pre veľkú ochotu aj otvorenosť ľudí, hustú  koncentráciu kvalitných umelcov na malom mieste a možnosť s nimi tvoriť. Rezidencia v Malom Berlíne v Trnave je jedno z miest, kde som doteraz stvoril asi najviac hudby za krátky čas. Bolo to tým, že som mohol dať skoro úplne bokom veci každodenného života a maximálne sa sústrediť na svoju vec. Výrazne tomu však pomohla miestna komunita, atmosféra miesta ktorú tam vytvorili a od sveta izolované štúdio, ideálne pre môj spôsob tvorby. Aj Bratislava a ostatné nespomenuté miesta, kde som žil mi dali veľa inšpirácií a priestoru na tvorbu. Vzhľadom k príliš veľkej posadnutosti som si slobodu tvoriť snažil udržať na 100%, nech som žil kdekoľvek.
 

Do akej miery sú pre teba dôležité videoklipy a celkový vizuál?

V BHC sú pre mňa skoro tak dôležité ako hudba samotná. Keď robím na novom songu, väčšinou mi k nemu v hlave hrá rovno aj klip alebo aspoň séria vizuálov, ktoré mi dotvárajú jeho atmosféru.
 

Hudbu berieš ako hobby alebo máš v pláne predať poslucháčom nejaké posolstvo?

Hudbu beriem ako zmysel života, ktorému sa plánujem venovať "až kým raz vietor nerozfúka prach z môjho rozpadajúceho sa tela”. Väčšina skladieb, ktoré som doteraz do BHC stvoril nesú so sebou aj príbeh alebo posolstvo na pozadí. Zároveň som ale úplne OK s tým, že si samotný poslucháč vytvorí svoj vlastný príbeh pre daný song, ak ho k niečomu inšpiruje.
 

Máš nejaký stabilný aparát, alebo ich často meníš? Koľko vlastníš hudobných nástrojov?

Na basu mám stabilný aparát, značka Glockenklang. Vďaka jeho čistote a detailu je to zatiaľ to najlepšie čo som pre moju tvorbu našiel. Stále som ale otvorený novým možnostiam. To čo mením častejšie podľa toho čo práve tvorím sú efekty. Z hardvérových používam najčastejšie tie od značiek Strymon, Darglass Electronics, Electro-Harmonix a Sonic Research. Používam aj veľa ďalších efektov, ekvalizérov, zosikov, prevažne však softvérových od značiek ako Universal Audio, Soundtoys,.... Hudobných nástrojov mám viacero, ale tie na ktorých tvorím najčastejšie sú basgitary Sadowsky UV70 a starší  Fender Precision, pár mikrofónov na experimenty s hlasom a nahrávanie zvukov, jeden midi controller a bicie.
 

Čím to je, že naša hudobná scéna je chudobná na experimenty a do značnej miery iba kopíruje svetové dianie?

K tomuto ti budem možno vedieť povedať viac o rok, keďže sa na našej domácej scéne zatiaľ aklimatizujem a zisťujem čo sa tu vlastne deje.
 

Ako tvoríš hudbu? Nosíš v hlave nejaké nápady, alebo ich tvoríš skôr pri jamovaní?

Nemám nejaký konkrétny postup, no používam aj tebou spomenuté. Pre tvorbu samotnú je pre mňa najdôležitejšia možnosť zavrieť sa na dlhý čas na izolované miesto, bez akýchkoľvek rušivých vplyvov, kde sa môžem naplno sústrediť. Samozrejme atmosféra spomínaného miesta má tiež dosť veľký vplyv na kvalitu tvorby. Keď som býval v Nórsku v lese na samote, mal som v štúdiu viacero starých keltských svietnikov a lustrov, na ktorých som si zvykol predtým ako som skočil do tvorby zapáliť sviečky, čo v kombinácii s miestom samotným nahodilo správnu atmosféru.
 

Ako hudobník si samouk, alebo máš nejaké akademické vzdelanie?

Začal som ako samouk a tento nezávislý postoj k hraniu a tvorbe si snažím držať  celý život, no vždy keď som mal potrebu preniknúť hlbšie do nejakého hudobného žánru  alebo preskúmať štýl nejakého hudobníka ktorý ma inšpiroval, tak som sa snažil ísť rovno do centra. Keď som chcel napr. v začiatkoch hrania zapojiť do tvorby viac jazzových prvkov, tak som pár rokov študoval súkromnú umeleckú školu v B. Bystrici odbor jazzová basgitara u Roberta Ragana. Neskôr som mával súkromné hodiny u Juraja Grigláka. S Jurajom som v kontakte dodnes, okrem toho že je pre mňa stále inšpiráciou, stal sa mi za tie roky aj kamarátom. Určite si už na všetko nespomeniem ale workshopy som absolvoval s ľuďmi ako Marcus Miller, Billie Sheehan, jazzove workshopy a samity hudobných skladateľov v Prahe, online semináre s Tomasom Haake, na Berklee s ľuďmi ako Tony Levin, Victor Wooten, Henrik Linder, Otiel Burbridge. Tiež ich bolo veľa napr. o hudobnom priemysle a hudobnej produkcii, workshopy experimentálnej klasiky v Bergene. Popritom všetkom som sa vždy veľa učil aj odpočúvaním songov.
 

Aké oslovuješ publikum, pokiaľ by si to vedel špecifikovať?

Keďže som ešte neprišiel na to, ktorá kapela by mohla byť tvorbou blízka BHC, je to pre mňa zatiaľ  veľká  neznáma. Všimol som si, že sú to hlavne ľudia s otvorenou mysľou a záujmom objavovať. Často majú  pozitívny vzťah k temnejším hudobným experimentom, avantgarde pripadne basgitare. Naživo sme mali zatiaľ najväčšie odozvy na koncertoch s kapelou IGORRR, takže predpokladám že to by mohol byť aj typ publika pre BHC.
 

Kto z filmových tvorcov ťa inšpiruje pri tvorbe klipov? Tipol by som si Lars Von Triera. 

Možno to bude trochu prekvapenie, ale konkrétne pri tvorbe klipov nemám inšpiráciu od filmových tvorcov. Väčšinou mi príde nápad sám od seba počas tvorby/počúvania daného songu. Občas ma ale inšpirujú aj príbehy, ktoré som zažil alebo počul. Na základe týchto nápadov hľadám referencie (miesta, staré fotky, občas aj vo filmoch) ktoré sú najbližšie nápadu, ktorý mi ide hlavou aby som to vedel čo najdetailnejšie opísať ostatným členom tímu. Ale inak od Lars Von Triera som videl asi dva filmy a stáli za to.
 

Koľko si s BHC odohral koncertov? Od doby čo sledujem kapelu som ich veľa nezaregistroval.

Koncertov s BHC zatiaľ len pár (asi 8), keďže s mojimi predošlými kapelami ich bolo za posledných 15 rokov niekoľko stoviek. Hranie naživo mi donedávna nechýbalo až tak ako potreba venovať sa tvorbe nových BHC songov a dostať ich na úroveň, ktorú som si predstavoval. Teraz keď je to takmer tam kde som plánoval sa už naopak teším, keď   budem hrať naživo.
 

Čo ťa baví viac, živé hranie alebo štúdiová práca?

Posledné roky to bola určite štúdiová práca ale inak oboje rovnako. Oproti štúdiovej práci je pri hraní koncíkov človek viac závislý na vonkajších faktoroch - ľuďoch v tom zapojených, na tom aký bude v klube zvuk, atď,… takže je to nepredvídateľnejšie. Občas je obdobie kedy mi ide hlavou tak veľa nápadov, že sa potrebujem zavrieť v štúdiu a tvoriť. Naopak keď som tam už príliš dlho, začne mi chýbať hranie a kontakt s ľuďmi.
 

Ako si sa dostal k spolupráci s gitaristom MESHUGGAH Fredrikom Thordendal?

Bola to spolupráca s firmou Toontrack, ktorej je Fredrik spolumajiteľom. Firma robí softvér pre tvorbu hudby, hlavne bicích. Ako súčasť ukážky nových zvukov bicích, dal Fredrik vonku nový singel. Atmosférka songu ma tak zaujala, že som začal zisťovať viac, vďaka čomu som objavil možnosť nahrať do spomínaného singlu vokál. Nakoniec z toho vznikol song, ktorý je možné vypočuť na našom YouTube kanáli.
 

Do akej miery je pre teba dôležitá odozva fanúšikov a kritiky?

Z kritiky si nerobím žiadne starosti nech je akákoľvek. Ak viem že som danú vec vytvoril presne tak ako som aj cítil a je to to najlepšie, čoho som v tej dobe bol schopný. Spätná väzba je však pre mňa určite dôležitá a vážim si ju v akejkoľvek forme. Odozva fanúšikov je pre mňa dôležitá a za každého jedného som vďačný. Vedomie že okrem mňa sa nájdu aj ďalší ľudia pre ktorých môžem tieto veci tvoriť a že si ich užijú so mnou, je pre mňa ako druhá odmena.
 

Čo by si zlepšil na klubovej scéne v rámci organizácie koncertov či technickej výbavy klubov. Máš nejaké obľúbené kluby kde rád hrávaš?

Keďže je tomu už pár rokov čo som naposledy hral nejaký koncert v SR a ČR, môžem k tomu napísať niečo skôr ako divák než ako účinkujúci. Jedno z miest kde som za minulý rok zažil tak dobrý zvuk, že som si povedal že tu si musím niekedy zahrať bolo koncertné štúdio Slovenského rozhlasu v Bratislave. Zo skúseností z histórie však najčastejšie problémy s ktorými som sa ako účinkujúci stretával, hlavne na menších akciách boli nekvalitný zvuk, nedostatok času na prípravu pred koncertom, nesplnenie dohodnutých podmienok zo strany organizátora prípadne snaha tlačiť kapelu do tak nevýhodných podmienok, že to pre nich bolo dosť stratové. Prvá možnosť bola celkom častá, s druhou a treťou som mal našťastie málo skúseností. V prípade že sa niečo takéto dnes ešte deje na klubovej scéne, sú to z môjho pohľadu hlavné miesta ktoré  treba zlepšiť.
 

Počúvaš hudbu skôr z fyzických nosičov (CD, LP) alebo rôznych internetových platforiem?

Je to rôzne v závislosti od toho, kde sa práve nachádzam. V Nórsku sme často počúvali hudbu z platní. Tam kde žijem teraz zvyknem počúvať hlavne z internetových platforiem. V rámci podpory iných kapiel, si stále kupujem aj CD aj keď si ich nemám kde pustiť, no zvyknem si ich stiahnuť na disk do booku a takto ich počúvam.
 

Vďaka za tvoj čas a veľa úspechov v živote.

Vďaka aj tebe Martin za tvoj záujem a nech sa ti darí.