APRIL WEEPS - Miloš "Stronghold" Dupaľ

APRIL WEEPS - Miloš

Domáca formácia APRIL WEEPS nedávno vydala svoj tretí album "Cataclastic" a tak Vám prinášame rozhovor s klávesákom Milošom "Stronghold" Dupaľom, v ktorom sa dozviete niečo viac o aktuálnej novinke ako aj samotnej skupine.

 

Ako kapela fungujete už dvanásť rokov. Skús zhrnúť tie najpodstatnejšie udalosti, ktorými ste si za toto obdobie prešli.

Pekne pozdravujem redakciu webzinu Metalirium a všetkých jeho čitateľov. Pôďme na to pekne chronologicky: 
Nahratie debutového albumu „Outer Calm, Pain Within“ – veľa ľudí, ktorí sú „len“ poslucháčmi hudby, netušia ako náročné dokáže byť dostať sa do fázy, kedy je kapela pripravená ísť do štúdia a nahrať debutový album. Predchádzalo tomu veľa úsilia, keďže fluktuácia ľudí bola veľká, mali sme problémy so skúšobňami atď.
AW ako „opener“ koncertov pre množstvo veľkých metalových mien (ako napr. IN MOURNING, SATURNUS, DRACONIAN, EPICA).
AW ako súčasť tribute albumov PARADISE LOST a MY DYING BRIDE, hudba ktorých veľmi ovplyvnila našu tvorbu.
Nahratie druhého albumu „Comma“, na propagáciu ktorého sme odohrali 2 „tourká“ – jedno česko-slovenské a druhé 10 dní po sebe trvajúce za hranicami Slovenska. Obe nás dali po stránke organizačnej a z hľadiska skúseností poriadne „do laty“. Bolo to zároveň aj zistením, že dokážeme spolu v pohodičke fungovať aj „mimo práce“.
Prebojovanie sa do finále súťaže Wacken Metal Battle spomedzi 33 slovenských kapiel a následné vystúpenie na jednom z najväčších metalových festivalov na svete.
Prežitie 2-ročného pandemického obdobia bez vážnejších problémov, počas ktorého sme svojimi vlastnými silami dávali dokopy tretí album „Cataclastic“ DIY formou a ktorý sa aj nakoniec podarilo vydať.

Môžeš nám nový album „Cataclastic“ stručne predstaviť a v čom sa líši od Vašej predošlej tvorby?

Ako som už v predošlej otázke naznačil, album sme dávali dokopy hlavne počas pandemického obdobia, ktoré nás pristihlo nepripravených, keďže všetko sme do momentu prepuknutia boli zvyknutí riešiť veci osobne. A myslím si, že sme neboli jediní, naše skúšky sa konali pravidelne raz týždenne, takže vlastne sme sa ani počas našich pracovných životov nenazdali a už sme boli opäť fyzicky pohromade. Väčšina skladieb mala kostru hotovú ešte pred pandémiou, no tá mravenčia práca bola odvedená počas nej. Prvý hlavný rozdiel spočíval v tom, že sme skladateľský proces otočili naruby, keďže sme si vytvorili koncept, ktorý bol smerodajný a ktorému podliehala celá tvorba. Dovtedy sme skladby tvorili tak, že kto s čím prišiel, to sa ďalej rozvíjalo a spoločne sme to doklepli do úspešného konca, kým pri tomto albume musela ísť kopa nápadov bokom, lebo sa nevtesnala medzi prísne stanovené mantinely konceptu, hehe. Ten ďalší rozdiel je v tom, že sme sa rozhodli si veci urobiť kompletne po svojom – od nahrávania až po grafickú realizáciu diela. Hoci sa to v priebehu realizácie zdalo „too much“, nakoniec sa to podarilo doklepnúť do zdarného konca. A sme nakoniec tomu veľmi radi, lebo vnímame toto rozhodnutie ako správne a súdiac podľa reakcie metalovej verejnosti máme pocit, že to v tomto čase prináša svoje ovocie.

Ide o koncepčné dielo, ktoré spája geologický a psychologický svet, život hornín vs. ľudský život. Čo presne ste chceli naznačiť týmto nevšedným kontrastom?

Naša kapela bola od prvopočiatku o kontrastoch, spájať na prvý pohľad veci zjavne nespojiteľné. A kým sme doteraz kontrasty realizovali len v rámci hudby, tento krát sme ich implementovali aj v rámci konceptu. V stručnosti by sa dalo povedať, že to svedectvo životného príbehu jednotlivca a fázy života, ktorými sa „prediera“, je +/- identický s tým horninovým. Je úžasné, koľkých spoločných znakov sme nositeľmi, hoci to tak na prvý pohľad vonkoncom nepôsobí. Kým textový obsah songov je psychologického charakteru, názov albumu, songov a ich grafické znázornenie sú jeho geologickým pendantom.

Do akej miery je pre Vás dôležitá estetika vo fungovaní kapely? Od grafiky nosičov až po imidž kapely?

Estetika proste musí byť a to nehovorím preto, lebo máme v zostave Martu. :-D Myslím si, že je potrebné myslieť aj na tento aspekt už od začiatku, dokáže veľmi pridať na hodnote celej kapely. Kto našu kapelu pozná, vie, že na grafickom prevedení nosičov kladieme rovnako veľký dôraz ako na samotný hudobný obsah a podľa mňa to má ísť ruka v ruke. Vždy ma mrzí, keď sa mi ako zberateľovi nosičov dostane do rúk kvalitný album, ktorého grafické prevedenie ďaleko zaostáva v porovnaní s hudbou. Je to veľká škoda a preto by sa malo vždy dbať aj na toto.

Mastering nahrávky ste zverili známemu producentovi Jensovi Bogrenovi. Do akej miery naplnil Vaše očakávania a podľa čoho ste si vybrali práve jeho?

Táto časť príbehu tretieho albumu má trošku dlhšiu históriu. Po nahratí „Comma“ sme chceli skúsiť opäť niečo nové a keďže máme v kapele bubeníka Pítrsa, ktorý sa venuje zvuku a produkcii hudby dlhé roky, rozhodli sme sa zveriť celý tento náročný „package“ okolo nového albumu práve jemu. Jeho premiérou bol vlastne zvukový kabát k nášmu MY DYING BRIDE coveru „She is the Dark“. V kapele sme viacerí, ktorí považujeme Jensovou prácu za top, pre mňa osobne sú zvukovo albumy „The Great Cold Distance“ od KATATONIA a „Watershed“ od OPETH dlhodobo neprekonateľné albumy. S myšlienkou zveriť mastering Jensovi sme sa pohrávali už pri „Comma“, no financie v tom čase nepustili, takže to neprešlo. Ale ako sa hovorí – všetko zlé je na niečo dobré a keďže sme pri novom albume šli do DIY formy, mohli sme si tentokrát Jensa dovoliť – voľba bola úplne jasná a nebolo nad čím váhať. Album sme pilovali do detailov do posledného momentu, Peťo ozaj makal a už pred masteringom znel ten album super, mal správny groove a drive, no Jens svojimi dlhoročnými skúsenosťami a mašinkami krásne zlepil jednotlivé nástroje a vokály spôsobom, ktorý dodal tomu zvuku ten správny šmrnc. Veľmi si pochvaľujeme aj spoluprácu, ktorá prebehla hladko a vo veľmi priateľskom duchu. Očakávania boli teda naplnené, ba dokonca prekročené, keďže Jens sa o našej práci vyjadril ako o „skvelom albume s cool aranžmánmi.“

Ako je to s úrovňou nahrávacích štúdií na Slovensku? Máte nejaké vysnívané štúdio, kde by ste chceli v budúcnosti nahrávať?

Priznám sa, že absolútne netuším. :-) Všímam si ale, že čoraz viac kapiel sa vrhlo do svojpomocného riešenia si nahrávok. A popravde sa ani nečudujem, koronakríza spravila svoje aj na tomto poli, je zrejme jednoduchšie pre ľudí si nahrávať veci cez vlastné zdroje a učiť sa pracovať s trackmi pomocou rôznych videí, než cestovať diaľky a vynakladať financie týmto smerom. Vysnívané štúdio konkrétne ja nemám. Po tom, čo som zažil ochotu, porozumenie a celkový prístup počas nahrávania našej novinky, by som vlastne už ani nikde inde, ako u nás v skúšobni, nahrávať nechcel. :-D

Všetky vaše albumy ste vydali vo vlastnej réžii. V čom vidíte najväčšie výhody tohto prístupu a neuvažovali ste nad oslovením nejakého vydavateľa?

Za tie roky, čo sme súčasťou scény, sme mali možnosť spoznať zaujímavých ľudí a umelcov, ktorí pod nejaké vydavateľstvá patrili. Z debát nám vyplynulo, že je pre nás osožnejšie robiť si veci svojpomocne, aj keď teda máme ešte veľa čo doháňať. Najväčšie výhody sú určite priamy prehľad v reálnom čase o našich artikloch a získavanie skúseností pri organizovaní koncertov. Beriem zas na druhú stranu, že by to mohlo byť zaujímavé neriešiť všetky tieto veci okolo a sústrediť sa na iné aktivity, no ale myslím si, že je dobré vedieť, čo všetko je za tým, aby sa mohol uskutočniť predaj takého nosiča alebo čo všetko je za tým, aby sa uskutočnilo úplne bežné vystúpenie. Pri novinke sme veru aj oslovili niektoré vydavateľstvá, no žiaľ bez reakcií. Ale aspoň máme nový cieľ – 4. album už nesmie byť samovydaním. :-D

Plánujete nejaké turné na podporu novinky?

Áno, rysuje sa nám krásne turné na jeseň tohto roku, ktoré čo nevidieť oznámime na našich sociálnych sieťach. :-)

Čo by ste zlepšili na klubovej scéne v rámci organizácie koncertov či technickej výbavy klubov? Máte nejaké obľúbené kluby, kde radi hrávate?

Väčšina klubov na Slovensku už z hľadiska technického vybavenia spĺňa štandard, ktorý sa v dnešnej dobe od nich očakáva, často však počúvam, že je kladený menší dôraz na svetelnú techniku. Nekoncertujeme žiaľ natoľko, aby sme mali nejaký vyslovene obľúbený klub. Každým rokom sme sa totiž nachádzali na úplne iných pódiách ako v tých predošlých a nebude tomu inak ani pri nadchádzajúcom turné, kde nás opäť čaká zoznámenie sa s ďalšími novými priestormi. Tešíme sa na to! Kde sa mi ale doteraz najlepšie hralo, tak to bolo bratislavské MMC a česká brnianska Melodka, v oboch prípadoch to bol ozaj luxus.

Kde vidíš pokles záujmu o živé koncerty na Slovensku za posledné roky? Prípadne aké mate s ňou skúsenosti v závislosti od regiónov?

Ja som vnímal tú situáciu s návštevnosťou koncertov za nie moc priaznivú ešte pred prepuknutím pandémie. Je jednoducho taká doba, že pokiaľ sa ľuďom veci neprinesú rovno pod nos, tak o to nejavia záujem. Druhá vec je zas to kvantum podujatí. Boli časy, kedy tie koncerty boli zväčša víkendová záležitosť, dnes si človek dokáže vybrať aj počas týždňa spomedzi niekoľkých koncertov. Sme v tomto smere zhýčkaní a hlavne, spohodlneli sme! No a pandémia tejto skutočnosti nepomohla, mám pocit, že medzi ľuďmi je neskutočne veľa hejtu a sú uzavretejší, než kedykoľvek predtým. Navyše šli ceny neskutočne hore a dotklo sa to všetkých komodít. Takže viem si predstaviť, že keď si človek zráta, koľko by ho teoreticky stál takýto večer, radšej ostane doma. Ohľadom druhej časti otázky budeme múdrejší po nadchádzajúcom tourku, momentálne na to nie sú veľmi relevantné dáta.

Kde beriete inšpiráciu k tvorbe a ovplyvnila Vás spoločenská situácia v posledných dvoch rokoch?

Keď sa ma niekto spýta túto otázku, vždy odpovedám, že inšpiráciou k našej tvorbe sú naše uponáhľané a tragické životy. :-D Ale je to tak, my sme v súkromí všetci dosť vyťažení ľudia a popritom všetkom sa nám logicky deje veľa vecí, s ktorými sa musíme popasovať. Ostatne o tom vlastne aj vždy bola naša tvorba, o tom prežívaní jednotlivca. Spoločenská situácia nás určite ovplyvnila, album sme pilovali počas „izolácie“ a určite sa to podpísalo pod to, ako ten album znie vo finále.

Ako vznikajú nové hudobné nápady? Je ťažké sa zhodnúť na výsledku v sedemčlennej zostave?

Pri terajšom albume to bolo viac-menej jasné, keďže sme si stanovili koncept, od ktorého sa odvíjalo, ako má ktorá pesnička znieť a aké konkrétne emócie majú byť hudobne zhmotnené. Proces je ale zhruba taký, že sa donesie do skúšobne riff, ktorý sa prerába a formuje do podoby, kedy si povieme, že „áno, toto je ono!“ a následne túto tému obaľujeme a rozvíjame. Aj v skladacom procese platí, že „raz si hore, raz si dole“ a kým niektoré veci prebiehajú hladko, pri niektorých témach je rozhodne zložité sa zhodnúť. No ale o tom to je, nájsť tú spoločnú cestu k výsledku.

Máte medzi sebou nejakého ťahúňa, ktorý prichádza s väčšinou nápadov alebo je to skôr kolektívna záležitosť?

Ja by som povedal, že to je taká kombinácia vyššie uvedených prístupov. Posledné 2 albumy sme skladali výlučne spoločne, lebo sa nám osvedčili pripomienky všetkých členov k témam, ktoré niekto z nás doniesol do skúšobne. Preto má aj tá naša hudba toľko rôznych vplyvov, lebo každý do nej vkladáme to svoje, čo máme radi. Ak by som ale mal kvantitatívne hodnotiť, tak čo do počtu nápadov a tém prispel na posledný album najviac gitarista Majo. Je to taký riffový iniciátor. :-)

Ako vnímate domácu metalovú scénu, máte s ostatnými kapelami dobré vzťahy a podporujete sa navzájom? A cítite aj nejaké negatívne tendencie medzi kapelami?

Domáca scéna je na tom podľa mňa fajn, každým rokom rastie čo do počtu, ale hlavne aj do kvality. Čo sa týka vzťahov, tak aj tam je to fajn, každý v kapele sme v kontakte s inými členmi kapiel, vymieňame si medzi sebou skúsenosti a radíme si navzájom. Za mňa môžem povedať, že podpora rozhodne funguje, čomu sa samozrejme veľmi teším. Negatívne tendencie nevnímam, skôr by som povedal, že kapely majú taký ten prístup, že sa zaujímajú primárne o svoj chod a veci si riešia na svojom piesočku“, čiže akési prehliadanie ostatných kapiel a ich potenciálnych úspechov.

Do akej miery je pre Vás dôležitá odozva fanúšikov a kritikov pri tvorbe novej hudby?

Rozhodne pre nás dôležitá je. Od začiatku vydania debutu sme pozorne načúvali okoliu ohľadom našich nedostatkov, ktoré sme sa vždy v rámci možností snažili odstrániť, nie však za cenu straty vlastného „ksichtu“, príp. hrnutia sa do vecí, ktoré nám nie sú po vôli. Stále je tu však kopa vecí, o ktorých vieme, že ich musíme zlepšiť a pokiaľ sa nám to postupne bude dariť eliminovať, tak bude dobre. :-)

Aký máš názor na fungovanie metalových zinov, webzinov či časopisov? Sledujete nejaké médiá ako poslucháči pravidelne?

Je určite veľmi prínosné, že fungujete, keďže nás pravidelne zásobujete informáciami zo sveta, ktorý je našou neodmysliteľnou súčasťou. Niektoré sú aktívnejšie, niektoré menej a všímam si, že každý sa snaží zachytiť čo najširší metalový záber, ale v konečnom dôsledku sa podrobnejšie rozoberá ten žáner, ktorý je tej-ktorej redakcii najbližšie. Je to ale nakoniec fajn, lebo kto má všetky médiá lajknuté na sociálnych sieťach (ako je to napr. v mojom prípade), nie je šanca, aby mu čokoľvek podstatné ušlo – či už nejaký zaujímavý rozhovor alebo recka alebo report, a to v hocijakom metalovom žánri.

Čo si myslíš o hudobných cenách všeobecne? Považuješ ich v dnešnej dobe za niečo potrebné či skôr za prežitok?

Rovnako ako v prípade predošlej otázky som názoru, že je fajn, že hudobné ceny existujú. Každého z nás ako človeka dokáže zahriať, keď je mu prejavené uznanie a myslím si, že u umelcov to platí dvojnásobne. Dokáže to potom ešte viac nakopnúť do ďalšej práce a prekonať ďalšie, náročnejšie výzvy.

Prečo práve tvrdá hudba sa stala platformou pre vyjadrenie Vašich emócií? Je v nej niečo, čo iné žánre neponúkajú?

Hudba dokáže byť veľmi emotívna vo veľa žánroch, záleží ale od preferencie jednotlivca – niekto má rád kľudnejšiu interpretáciu, niekto tam potrebuje mať ten groove, ten distortion. My sme sa v kapele zišli takí, čo to proste preferujú drsne a nahlas. :-D

Čerpáte vplyvy aj z iných hudobných žánrov, prípadne máš nejakých obľúbených umelcov mimo metalovú scénu?

Náš hudobný záber je veľmi široký a v našich playlistoch sa určite nenachádza len metal. Ten má samozrejme najväčšie zastúpenie, ale nájde sa tam aj pop, rock, indie, klasická hudba, jazz, drum and bass a soundtracková hudba. Moji obľúbení umelci mimo metalovú scénu sú HANS ZIMMER a EIVOR.

Počúvate hudbu skôr z fyzických nosičov (CD, LP) alebo z rôznych internetových platforiem?

Prevláda kombinácia a máme to v kapele viac v prospech streamu. Ja som v tomto tá stará škola, stále nedám dopustiť na ten fyzický nosič a inak to už asi nebude. :-) Je to jedna z mojich najobľúbenejších činností vyslovene si sadnúť k tej hudbe, listovať booklet a sústrediť sa v tom momente len a len na tú hudbu. Sem tam si pustím stream aj ja, ale to len preto, aby mi rýchlejšie odsypala primárna činnosť, keďže hudba v tomto nastavení slúži ako „podmaz“, príp. objavím nejakú novinku, ktorú si letmo „oťukám“, aby som sa rozhodol, či si zaobstarám jej fyzický nosič.

Veľa mladých umelcov začína fungovať bez toho aby vydávali dlhohrajúce nahrávky. Vydávajú skôr v kratších intervaloch single. Viete si predstaviť takto fungovať a ako to máte s počúvaním hudby? Je pre Vás prirodzenejšie si vypočuť celý album alebo len jednotlivé skladby?

Presne túto debatu sme absolvovali krátko uzavretí nového albumu. Trh, preferencie a trend sú také, že ak sa človek chce viac presadiť, nie je moc rozumné pilovať roky album a po mesiaci, dvoch upadnúť do zabudnutia, keďže týždenne dokáže v rámci metalu vyjsť toľko nahrávok, až sa z toho točí hlava. Ja si to u nás dokážem predstaviť, že by sme sa vydali cestou singlov, či to ale tak bude alebo nie, ukáže čas. V rámci propagácie albumu sme skúsili ísť touto cestou, postupne sme vypúšťali jednu pesničku za druhou a podľa výsledkov to zatiaľ vychádza tak, že ľudia sú skôr za to mať ten album komplet celý v rukách, než čakať na ďalšie pesničky. Neviem, či náhodou v našom prípade nezohralo rolu aj to, že sa z novinky veľmi ťažko vyberá pesnička, ktorá by dokázala úplne jednoznačne reprezentovať album. Platí to vlastne tak aj v mojom prípade, trendom je, že kým vydá kapela album, vydá 2 single, niekedy aj 3, ale keď ma chytí už ten prvý, objednám si nosič a tie ďalšie už ani neriešim a čakám, kým dorazí domov celý album. Z uvedeného teda vyplýva, že aj v tomto som stará škola a je pre mňa prirodzenejšie vypočuť si celý album.

Ako sa Vám darí v predaji fyzických nosičov? Je to tak zlé ako si sťažuje väčšina hudobníkov v posledných rokoch?

Neviem, či táto informácia má pôvod od zahraničných kapiel alebo tých lokálnych, ale keďže naše náklady fyzických nosičov sa odjakživa pohybovali v pár stovák kusov, tak my sme úplne OK. Album vyšiel začiatkom minulého mesiaca a my sme s predajom úplne spokojní. Túto časť kapelnej agendy mám na starosti ja a veľmi sa teším, že je fakt málo dní v týždni, kedy nie som na pošte a neposielam nosič do sveta. :-)

Máte nejaké ambície alebo to beriete výsostne ako koníček?

Nóóó, nemyslím si, že sú to veci, ktoré sú protichodné. :-) Vzhľadom na naše rodinné životy a vyťaženosť to rozhodne je koníček, ale to neznamená, že by sme v rámci neho nemali ambície. Máme určite v pláne aj naďalej šíriť našu hudbu čo najďalej od nás a hrať pre čo najviac ľudí, ktorí s nami zdieľajú rovnaké nadšenie. A uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť. ;-)

Vďaka za rozhovor.
Ďakujeme veľmi pekne aj my za podporu a priestor!

 

 

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Miloš "Stronghold" Dupaľ

Webová stránka: http://www.aprilweeps.com

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2022-07-23 13:02:35

Prečítané: 416x

Autor: Martin Mayer

Martin Mayer

Názory redakcie

Chýba názor redakcie