Čo by to bolo za august bez festivalu Brutal Assault? Táto dnes už legendárna, pre mnohých akcia roka, nám pre rok 2016 prichystala svoju 21. časť a tak naberáme kurz Jaroměř, respektíve pevnost Josefov, kde sa mimochodom Brutal koná už jubilejný desiatykrát.

STREDA:

Je streda 10. augusta a my sa ocitáme na mieste činu. Presnejšie na jeho bránach, keďže v to zamračené popoludnie nás pred areálom privítali príšerne dlhé fronty. Na vyzdvihnutie akreditácie sme si museli počkať „len“ niečo vyše dve hodiny, podľa zdrojov od bežných návštevníkov však niektorí z nich museli stáť v rade dvojnásobne dlho. Dôvod? Komplikácie nastali na vstupe - údajne zlyhal systém spojený s vydávaním čipov, v našich končinách inak úplnou festivalovou novinkou, navyše sa prítomní museli popasovať aj s občasným, zato však prudkým dažďom. Na úvod teda veľké mínus pre organizátorov z Obscure Promotion.

My šťastnejší sme sa do areálu dostali ešte pred spadnutím systému, a tak som z fronty na dobitie čipu najprv zhliadol nudné a štandardné vystúpenie thrasherov DUST BOLT. Chuť mi napravili až VEKTOR. Americká štvorica vydala prednedávnom jeden z albumov roka 2016 a aj naživo bol ich technický thrash precízne zahratý a určite nenudil. Škoda len jednej „utopenej gitary“. Počas TRIBULATION začalo výdatne liať, takže som si ich obrovský štylistický mix vypočul iba zo stanu. Kúsok old-school deathu priniesli GRUESOME - pätica sa netají, že uctieva prvé albumy DEATH. A hoci neurazili, išlo skôr o tribute, než čokoľvek iné. Potom som si radšej zbehol na MetalGate na fantastické vystúpenie SADIST. Taliani predvádzali precíznu hru - to platí pre jazzové pasáže aj deathové masáže. Spevák Trevor znel dokonca znel naživo o niečo silnejšie, než z albumu. Sympatický koncert, a nebyť geniálneho vystúpenia NEUROSIS, aj najlepšie vystúpenie dňa.

Keď sme sa konečne vymotali z tohto vstupného inferna, prvá kapela, ktorú mám možnosť (čiastočne) vzhliadnuť, je NEUROSIS. Návrat na BA po dlhých rokoch sa síce konal za vidna, tak aspoň dážď v tomto prípade dopomohol americkým progressive sludgerom vytvoriť skľučujúcu atmosféru.
Keďže na BA sa tento rok nachádzalo až päť stejdžov a v istých momentoch sa zrejme hralo na štyroch súčasne, je možné vzhliadnuť len určité percento kapiel. Mnohé z nich (najmä tie na hlavných pódiách) som už videl mnohokrát a tento rok sa budem častejšie pohybovať na treťom, mierne alternatívne ladenom MetalGate stage. Ako prví si to odniesli brutalisti DYING FETUS a prednosť má CONAN. V tomto prípade išlo o čistú kombináciu sludge s doomom, pričom trio Angličanov svojou dávkou pomalosti príjemne dokázalo zhypnotizovať a to aj vďaka skladbám z posledného CD "Revengeance".

NEUROSIS si zaslúžia titul "hudobná lahôdka" - v čírom zvuku svoje publikum najprv upokojili, len aby vypustili ultra-tvrdé doomové riffy a nechali Scotta Kellyho bolestivo kričať. Žiadna show, len skvelá atmosférická hudba. Pri piesňach ako "At The Well" alebo záverečnej kolovrátkovej "Stones From The Sky" sa tajil dych.
DYING FETUS naživo sú garancia fanúšikovskej radosti, no ich "náhul" ma trochu nudil. Výkonu nechýbalo však vôbec nič - dôkazom toho budiž aj obrovský circle pit. Problém skôr bola dramaturgia, keď sa de facto priamočiara kapela dostala do sendviču medzi členitejších NEUROSIS a MASTODON.

Následne nastáva moja najväčšia dilema tohtoročného Brutalu - MASTODON, alebo SHINING? Bol by hriech vynechať neoficiálneho headlinera, ktorý mal v Josefove zahrať už minulý rok. Z amerických prog/stoner metalistov som však kvôli totálne odfláknutému zvuku vydržal len tri a pol skladby. Hudobne zaujímavé, potešilo striedanie vokálov v podstate väčšiny členov, s týmto zvukom však MASTODON považujem za sklamanie.

Zvuk MASTODON bol zo začiatku naozaj povážlivý. Hralo sa mnoho novších piesní, takže vokály si delili prevažne Troy Sanders a Brann Dailor. Bubeník Brann podal schopný výkon, a hoci Troy začal falošne, postupne sa do koncertu dostal. Ale všetko sa postupne nejak opravilo a napokon MASTODON dostiahli vystúpenie do úspešného konca v podobe "Blood And Thunder". Trochu ma iba mrzela absencia progresívnejších skladieb. Inak ale boli MASTODON v pohode, i keď headlinerské absolutórium určite nezískali.

SHINING (tí praví, švédski) dopadli lepšie. Prostredie tretieho stejdžu im svedčilo a hoci cez hustý dym bolo ťažšie na nich dovidieť, zvuk, výber skladieb a najmä charizma frontmana Kvarfortha všetko zachránili. "Låt oss ta allt från Varandra", "Han som hatar Människan", ale aj jeho najstaršia kompozícia "Submit To Self-Destruction" - samé obskurné názvy, ale do samovražednej koncepcie proste pasujú. Keď k tomu prirátate kvalitné inštrumentálne výkony jeho terajších hudobnikov, museli ste byť s týmto vystúpením spokojní.

Medzi presunmi stíham objavovať nové zákutia, medzi nimi aj nový, piaty stejdž zvaný KAL (Keep Ambient Lodge). Jeho žánrové zameranie je snáď jasné, my vieme, do čoho ideme a na malý moment stíham aspoň kúsok z českej industrial/dark ambientnej psychiatrie TÁBOR RADOSTI, ktorej dominuje vkusná videoprojekia. Zdá sa však, že táto lokácia bude slúžiť pre návštevníkov skôr ako skrýša pred zlým počasím.

Do josefovskej pevnosti sa vrátil aj Olve Eikemo, nie však s IMMORTAL, ale už s vlastným projektom pomenovaným jednoducho: ABBATH. Je nutné poznamenať, že v zostave figuruje aj ďalší nórsky obľúbenec, King (Ov Hell). V setliste sa vystriedali klasické blackovice zo starej immortalovskej éry ("Nebular Ravens Winter", "Mountains Of Might") s black 'n' rollovejšie ladenými vecami zo sólovej dosky. Nechýbal warpaint, Abbathove typické grimasy, ako i krabie pohyby a bodku za kvalitným, ale miestami úsmevným predstavením dalo jediné slovo, následne sa opakujúce kdekoľvek v kempoch. „Abbath?… ABBATH!“

Pozíciu na jednom z hlavných pódií si získala i dáma menom CHELSEA WOLFE. Nejde o žiadnu fanúšičku anglického futbalu, ani vlkov, ale o skutočnú hudobníčku, ktorá aj s kapelou prišla odprezentovať prekvapivo kvalitný mix experimentánej hudby. Nechýbali prvky drone doom, folk i ethereal. Táto škála dokázala prítomných metalistov zhypnotizovať a zožala zaslúžený úspech.

Z hlavných stejdžov je to pre dnešok všetko, ale na treťom boli ešte prichystané dve záležitosti. Poľskí takmerinštrumentalisti THAW ponúkli dlhé, takmer až pospájané skladby, noise, ambient, ba až drone, obrovské zvukové veľhory však v tomto prípade vychádzajú z blacku. Piati členovia odetí v dlhých, nepreniknuteľných plášťoch s kapucňami dobre korešpondujú s hudbou, akou sa prezentujú.
Nórski černokňažníci SLAGMAUR pišli pre zmenu v avant-gardných maskách, ponúkli aj viacero ambientných pasáží a tento fakt, v kombinácii s predošlými kapelami, už celý nezvládam a po pár minútach to pre dnešok vzdávam.

ŠTVRTOK:

Tomáš Fiala, hlavný dramaturg BA, sa v úvodných stranách tohtoročného bulletinu zmienil o nových lokáciach, atrakciách a iných „must see“ záležitostiach. Úvod druhého dňa sme teda strávili sliedením po areáli, objavovaním nového i propomínaním si starého a stále príjemného. Detailnejšie si o tom povieme v závere.

Skoré popoludnie spestrilo nielen slnko, ale najprv príjemný death metal Čechov HEAVING EARTH a následne austrálski virtuózovia PLINI. Počas ich koncertu panovala pohodová atmosféra a z reproduktorov sa linul inštrumentálny prog-rock, len miestami používajúci metalovejšie prvky. Páni rozdávali úsmevy, vtipne komentovali dianie a dav si po "najnevhodnejšom wall of death v histórii" dokonca skandoval o prídavok. Veľmi príjemný koncertík. Poliaci ANTIGAMA potom predviedli, že majú, ako snáď každý, veľmi radi NAPALM DEATH.

Na hlavnej ploche sa od 14:10 chystá OBSCURA a za nich som vždy rád. Nemci idú po stopách Chucka Schuldinera a hoci technici sú to výborní a ich hudba má hlavu i pätu, predsalen zamrzel fakt, že od klubového stretnutia, kedy som ich videl naposledy (v roku 2011), sa takmer nikam neposunuli. Veci z novinky "Akrøasis" znejú OK, dve staršie z "Cosmogenesis" ešte lepšie, niečo tomu však chýbalo.

ANIMALS AS LEADERS pre zmenu stavili na progresívnu, resp. djentovú vlnu a ich inštrumentálna hudba ponúkla jazdu plnú nadštandardných gitarových výkonov. Teší ma, že Brutal Assault sa nebojí dať na hlavné pódium aj takúto kapelu.

Nasledujúci blok kapiel bol z nevyhnutnej kategórie "na vyblbnutie". ABORTED boli z brutal-deathového spektra pravdepodobne najsilnejšou kapelou festivalu. Neustále sypačky sú v ich podaní akési prirodzenejšie a čas ubiehal rýchlejšie, než by človek čakal. To isté sa dá povedať aj o energickej bombe H2O. Vynikajúco, dokonca až úctivo burcovali publikum, rezali jednu skladbu za druhou a nútili sa hýbať úplne každého. Hardcore punk má svoje pevné miesto na Brutal Assault - a ak budú chodiť kapely, ako H2O, tak to plne schvaľujem. THE BLACK DAHLIA MURDER nesledujem, ale počas ich mixu extrémneho metalu a metalcoru som sa kráľovsky bavil. Spomalenia, zrýchlenia, všetko fungovalo - publikum dokonca vtipne vytvorilo circle pit okolo zvukárskeho stanovišťa. 

Dnes zatiaľ zostávame verní progressu, hoci jeho ďalší protagonista, nórsky učiteľ hudby IHSAHN, predsalen zostane navždy známy najmä ako frontman EMPEROR. Apropo, budúci rok sa konečne môžeme tešiť na túto ultimátnu legendu. Zatiaľ však Vegard Sverre Tveitan vystúpil s novými členmi (jeho niekdajší spoluhráči LEPROUS sa už venujú vlastnej tvorbe, ale svojmu niekdajšiemu šéfovi pomohli aspoň zapožičaním nástrojov, keďže tie jeho sa vraj stratili pri prílete do Čiech). Ubudlo gitár, pribudlo čistých spevov a celkovo je počuť, že sa ich autor nebojí objavovať stále nové hudobné dimenzie.

Na treťom stejdži ešte stíham OCTOBER TIDE, čož je death/doom obsahujúci dvoch bývalých dlhoročných členov KATATONIA, bratov Norrmanovcov. Od návratu v roku 2009 sa z bočného projektu stala regulérna kapela, kvalitou nových počinov však zaostávajúca za starou tvorbou. Veci z novinky "Winged Waltz" znejú naživo rovnako obstojne ako starinka "Grey Dawn", aktuálny spevák Alexander Högbom by sa však svojim vokálom viac hodil do extrémneho metalu. V kombinácii s príliš krátkym setom tak Švédi viac sklamali, než potešili.
To nasledujúci TESSERACT považujem za jedno z najmilších prekvapení tohto Brutalu. Hudobne ide o ďalšiu z mnohých odpovedí na MESHUGGAH, avšak s čistými a nesmierne kvalitnými spevmi.

Medzitým sa na hlavnom pódiu vystriedali IMMOLATION a EXODUS. Prví menovaní predviedli všetkým, ako sa robí prvotriedny death metal. IMMOLATION sú aj v trojici ako stroj, zohraní a precízni, pričom skladateľský um sa nestráca. Najviac mi krk poškodila výborná "Father, You're Not a Father", nuda sa ale nedostavili v žiadnom momente. EXODUS aj bez Garyho Holta potvrdili štatút lídra thrashovej scény. To schvaľujú aj diváci, ktorí hojne lietali vzduchom na staré hity ako "A Lesson In Violence", či na post-reunionovú hymnu "Blacklist". Vokalista Zetro sa tiež predviedol v dobrom svetle - EXODUS jednoducho predviedli poriadnu nálož energie s dobrou dramaturgiou a nula slabými miestami.

Na hlavnú plochu sa vraciame na GOJIRA. Francúzi v posledných rokoch mieria nahor míľovými krokmi, čo potvrdili aj dnes večer, tentokrát už v hlavnom hracom čase od 21:00. Ich silnejúcu fanúšikovskú základňu sme spomenuli aj v reporte z HellFestu, nový album "Magma" dostal od nás taktiež výborné hodnotenie a hoci po dnešnom vystúpení musím s mojimi kolegami súhlasiť, staršie veci (napr. "Flying Whales", "Oroborus" či "Vacuity") predsalen potešili viac.
Chápem, že MINISTRY je legenda, ale v ďalšom súboji (a najmä po prvej nepresvedčivej skladbe) u mňa prednosť dostali DARK TRANQUILLITY. Organizátori stále proklamujú, že MetalGate stage je rovnako plnohodnotný ako hlavné pódiá, treba však brať do úvahy, že do jeho útrob sa zmestí len niečo vyše 3000 ľudí. Tento fakt sa pri Švédoch stal osudným a našli sa aj takí, čo na nich nedovideli. Göteborgské melodic deathmetalové číslo dva si proste nezaslúžilo hrať "len" na treťom pódiu, ale keď už, aspoň sa snažilo nasekať do svojho setu čo najviac hitov, či už "The Wonders At Your Feet", "Final Resistance", alebo záverečná "Misery's Crown". Mikael Stanne je skvelý frontman, ktorý si publikum získal veľmi rýchlo. Zvuk bol v rámci spomínaného stejdžu nadpriemerný a čo je dôležité, neutrpeli najmä klávesy. 

MINISTRY skutočne sú legenda a v Josefove predviedli jedno z najlepších vystúpení festivalu.Industriálne-metalovému setu pomohli neustálou videoprojekciou a naozaj dobrým zvukom. Okrem toho, Al Jourgensen (vraj) obmedzil väčšinu drog, takže sa plne koncentroval na prierez tvorbou. Pred videami s Donaldom Trumpom i Hillary Clinton vznikala neustála industriálna masáž. Najviac ma potešila ultrarýchla paľba "Seňor Peligro" a tancovačka "Stigmata". Klasické hity zazneli, samozrejme, tiež. Kombinácia rytmickej jednoduchosti a vrstevnatých aranžmánov ten večer fungovala do bodky - nebolo nič jednoduchšie, ako sa na hodinu stratiť v ostrom pulzujúcom rytme. 

Na moment stíham aj japonský post-rock MONO, čož je hudba čisto inštrumentálna a výborne sa hodila na mystický Oriental stage.
PARKWAY DRIVE som videl len na obrazovke v Octagone a hoci metalcore neholdujem, uznávam kvalitu tejto kapely. Energia, stroboskopy a show plná breakdownov si svoju pozíciu jedného z co-headlinerov, zdá sa, vydobila právom.

Podobne na tom už o pár rokov môžu byť nórski LEPROUS. Títo progresívni melancholici rastú s každým ďalším albumom a veľmi sa čudujem, že si nevymenili miesto s dark/synthwave projektom PERTURBATOR, ktorý hral v tom čase nepochopiteľne až na hlavnom pódiu. Ale nič proti jeho hudbe, veď pred rokom presvedčil aj mňa. Nóri zatiaľ s miernym omeškaním, za ktoré oni nemohli, spustili emocionálnu šou, do ktorej sa žiaľ zmestilo len sedem kúskov. Počas nich však Einar a spol. ukázali celý svoj potenciál, hráčske schopnosti i pohyb. Až mi bolo ľúto, že sú už všetci ostrihaní. V setliste u mňa víťazí "Foe", tesne pred "The Flood".

PIATOK:

V piatkové ráno bolo nepísanou povinnosťou vidieť jediného zástupcu zo Slovenska, bratislavskú formáciu CATASTROFY. Thrash metal v rodnej reči a ešte k tomu na hlavnom stejdži - proste príjemný pocit. Najmä keď kvinteto mladých zbojníkov prekvapilo dobrými hudobnými nápadmi a veselými textami o Kazimírovi či zvolávaní „Táto oslava je teraz naša!“ neurobilo hanbu, práve naopak.

Domáci JIG-AI si na hlavnom pódiu výdatne zagrindovali a zavtipkovali, len škoda, že jeden z dvoch vokalistov bol úplne v pozadí. Neskôr to na druhom pódiu rozbalili IRON REAGAN a získali prémiu za najväčší circlepit na festivale. Kratučké piesne, mixujúce thrash, punk, a hardcore boli výdatnou energetickou detonáciou a dokonca sa dostalo aj na výborný cover CANNIBAL CORPSE, pretože: „Why the fuck not?“. 

Vraciam sa až v momente, kedy mal na tom istom mieste hrať GRAVE. Namiesto nich sa však predstavili BLUES FOR THE REDSUN, pôvodne avizovaní neskôr na MetalGate. Ich drone doom s prvkami sludge bol pre fans očakávajúcich death metal, azda až príliš pomalý a podľa informacií, ktoré sa k nám dostali, si to Švédi napokon predsalen strihli - len si s mladými Moravákmi vymenili miesto i čas.

Ďalší počin z kategórie ohromujúcich vydali tento rok aj VOIVOD. Naživo potešia vždy a na Brutal Assault si Snake, Chewy, Rocky a Away strihli vcelku vydarený set plný úsmevov a inštrumentálnej precíznosti. Ich originálny zvuk sa im podarilo na pódium dostať úspešne, a veľmi kvitujem fakt, že neustále menia setlist. Tentokrát vyhrabali Kanaďania lahôdkovú titulnú pieseň z "Killing Technology". GRAVE napokon presunuli na MetalGate a v momente, keď som zistil, že na kapelu neuvidím ani z homeopatickej vzdialenosti, som sa otočil. Škoda.

Pozrieť som si musel najmä TEXTURES z Holandska. Progresívna kombinácia čistých vs. harsh vokálov, djentovej techniky, groove-sekačiek a metalcorovej melodiky spĺňa atribúty škatuľky modern metal. Nechýbali aj breakdowny a po neistom úvode to od skladby "New Horizons" odsýpalo jedna radosť.
Antickí hrdinovia SEPTICFLESH hrali naposledy na BA vo večerných hodinách, tentokrát sa však objavili už od 17:10. Hudobne stále symphonic death metal s umným striedaním atmosferických a razantnejších úderných pasáží. Seth Siro Anton v popredí je stojaca charizma a hoci na svoju basu hrá „len, aby sa nepovedalo“, všetko to doháňa vo výbornej komunikácii s publikom, ako aj kvalitnými extrémnymi vokálmi. Tak ako v roku 2011, aj dnes zamrzel fakt, že všetky klávesy, orchestrácie, ba i Sotirisov čistý spev idú len zo samplov. Gréci si naživo odohrajú naozaj len to najnutnejšie, šou je to ale živelná. Dnes inak ponúkli tri veci z poslednej dosky "Titan", tri z "Communion" a dve z "The Great Mass".

V poslednej dobe je trendom, že sa dávno rozpadnuté kapely dávajú opäť dohromady a nahrávajú nové dosky. Ďalší z týchto reunionov nám prichystali IN THE WOODS…. Nóri začali s dosť dlhým introm k "Yearning The Seeds of A New Dimension", napriek tomu stihli ukázať obidve svoje zásadné tváre - blackovú (vďaka spomínanej otváračke) i doomovú (vďaka "299 796 km/s"). A dokonca jeden nový song, ako ochutnávku z návratového albumu, ktorý vyjde už čoskoro. Je na vás, ktorá vám ulahodila viac, každopádne obidva typy vokálov stáli za to.
Ďalšími „zaDoomanými“ do partie sú YEAR OF NO LIGHT. V tomto prípade dokonca čisto inštrumentálny funeral doom s občasnými prvkami sludge metalu. Francúzi by sa so svojimi nekonečne dlhými skladbami hodili na záver festivalu, ale k tomu sa ešte dostaneme.

Počas intenzívneho dark-ambientného vysúpenia DO SHASKA!, sprevádzaného veľmi sugestívnou projekciou a následnej občerstvovacej pauzy si za mohutného diváckeho ohlasu zahrali OBITUARY. Na CORONER som už ale stál pred pódiom a Švajčiari nesklamali. Opäť nešlo o veľkú show, ale maximálny hudobný zážitok. Stále nechápem, ako môže Tommy Vetterli hrať tak čisto a na tón presne. Predviedol sa aj nový bubeník Diego, kombiinujúc silné údery s nevyhnutnou technikou. CORONER si vystrihli piesne zo všetkých albumov, avšak najväčšiu radosť mali skalní, keď sa vytiahli "Masked Jackal" či iné songy z osemdesiatych rokov. 

Veľkolepý návrat do pevnosti dnes zažila portugalská stálica MOONSPELL. Zo začiatku to vyzeralo na ďalšiu prehrávku posledného CD "Extinct", ako tomu bolo pred rokom v Bratislave. Keď však Fernando pripomenul, že "Irreligious" slávi 20 rokov, bolo všetko jasné. Z kultovej dosky odznelo až päť stôp, okrem zásadných "Opium" či "Full Moon Madness" aj "Mephisto" a "Ruin & Misery". Keď k tomu prirátame tri veci z "Wolfheart" a odmyslíme si fakt, že gothici až na pár bonusov už roky omieľajú stále tie isté staré hitovky dookola (ale ľudia to chcú), máme tu ich ideálny setlist. Charizma, headbang, temná atmosféra a oduševnená komunikácia s publikom sú samozrejmosťou. Potešil však napr. aj klobúk klávesáka Pedra.

SATYRICON majú pravidelní návštevníci Brutalu dobre prečítaných. Nórski černokňažníci sa však dnes vrátili so špeciálnym setom. Aj oni oslavujú 20 rokov od vydania zásadnej dosky a v ich prípade to bola "Nemesis Divina". Tá napokon odznela celá, hoci skladby nešli podľa poradia. Satyr si sebaisto odškriekal svoje party a počas dlhších inštrumentálnych pasáží metal vlasmi, alebo sa len tak potuloval po pódiu. Frost v zadných radoch hrá pocitovo a pritom neohrozene udáva rytmus týchto blackmetalistov. "Mother North" hrá oná dvojica (+ niekoľko sezónnych hráčov) vždy, dnes však mala z pochopiteľných dôvodov špeciálnu príchuť. Čokoľvek ďalšie sa jej nemohlo vyrovnať, tak len spomeňme, že v prídavkoch zazneli napr. "Fuel For Hatred" či "K.I.N.G".

Nútenou obeťou skvelého programu boli u mňa práve SATYRICON, a to pre kombináciu koncertov na menších pódiách. Dal som si radšej bitúnok CATTLE DECAPITATION sa nedávno predviedli na Gothoome, kde som však absentoval. Na Brutal Assault to bol obrovský nátlak všetkých možných extrémnych polôh. Hoci zvuk bol zbytočne nahlas, výkonu to neubralo a CATTLE všetkým ukázali, prečo sú lídrami na poli extrémneho metalu. Z toho dôvodu boli v setliste ťažiskové najmä posledné dva albumy. Nasledovali Japonci SIGH v tlačenici na Oriental stage. Ich avantgardný black metal sa vyvíja na samostatnej scéne a je to počuť. Okorenený ženským spevom (ktorý nejakých ARCH ENEMY strčí do vrecka, pri všetkej úcte), saxofónom, flautou a silnou show potešil a ani zlomok sekundy nenudil.

ARCH ENEMY som videl toľkokrát, že už z princípu musím na ďalších aspoň 40 minút dať prednosť TAAKE, ďalšiemu nórskemu blacku. Internetové "hejty" kvôli údajným dávnym neonacistickým prehreškom lídra Hoesta sa nekonali, mňa však nepresvedčila ani šou, ktorú dnes jeho kapela ponúkla. Snáď niekedy nabudúce, ideálne na pódiu, kde nebude toľko pary a budeme môcť aj niečo vidieť.
Kombinácia industrial metalu s EBM sa pred pár rokmi vydarila s angažovaním COMBICHRIST, dnes v podobnej pozícii stáli Die KRUPPS. A zvolili setlist zameraný na tvrdšie, metalovejšie veci. Názov skladby "Metal Machine Music" vhodne dokumentuje aktuálnu živú tvár týchto matadorov a opäť chválim dramaturgiu festivalu, že dáva priestor aj týmto štýlom.

Ledva stíham dobehnúť na hlavnú plochu, kde to už odpálili švédski antikristi DARK FUNERAL. Totálne zbabraný zvuk, kde väčšinu koncertu boli v popredí len bicie a vokál, a kde gitary boli utopené vzadu, pokazil dojem z ich dlhoočakávaného návratu na BA. Ani farba „hlasu“ Heljarmadra, nováčika za mikrofónom, mi akosi nesedela. Keby tak Lord Ahriman presvedčil Emperora Magus Caligulu, aby sa vrátil, to by bol ten pravý DARK FUNERAL! Dnes síce snaha bola, zaznel aj nejaký ten "My Funeral", "The Arrival Of Satan's Empire" i "The Secrets Of The Black Arts", nové veci tiež znejú fajn, ale ten zvuk to jednoducho pokazil.

SOBOTA:

Máme tu posledný deň štvordňového maratónu a hoci síl už ubudlo, predsa si posvietime na niekoľko ďalších partičiek. Ako prvých na moment zažívam HYPNO5E, ktorí mi trochu evokujú štvrtkový TESSERACT, ale s väčšou dávkou melanchólie a ešte viac zasnenými spevmi.
Ďalšej kapele to akosi píska, či? Aha nie, to len spevák z brutaldeathových DISAVOWED dáva príliš ostrý pig squeal.

DISAVOWED sa postarali o vtipný moment, keď spevák skočil do davu, ktorý ho následne nosil hore-dole popred pódium. LOST SOCIETY potom ukázali svoj mladícky talent kvalitným thrashom. Štvorica lietala hore-dole po pódiu a hrala rýchlo, pomaly aj á-la PANTERA. Len to bubenícke sólo nebolo nutné. Paradoxne dobrý ohlas mali aj rap-coristi STUCK MOJO so sympatickým pódiovým prejavom. To sa dá povedať aj o líderke HOLY MOSES Sabine. Madam Classen nestarne, hlas má ako britva a do toho stíha aj lietať po pódiu. Škoda len, že HOLY MOSES nemajú variabilitu iných thrasherov a ich koncert sa stal trochu jednotvárnym.

Po dlhšej pauze sa vraciame až na OMNIUM GATHERUM, ktorí dnes otvárajú MetalGate. Fínska škola melodic death metalu aj v tomto prípade zaúradovala vo forme príjemnej, miestami melancholickej melodiky a popri skladbách s názvami ako "Skyline" či "New World Shadows" ponúkla priateľskú a headbangujúcu šesticu.

Po OMNIUM GATHERUM sa na menšom pódiu predstavili LIGHTNING BOLT a všetkých šokovali. Noise rock, hovoríte? V prípade LIGHTNING BOLT skôr kontrolované zničenie. Iba za pomoci basy, bicích a vokálu (a kopy efektov) vytvorili zvukovú masu s intenzitou na hranici bolesti. Avšak ani na sekundu nebolo pochýb, že dvojica vie presne, čo robí: najmä divoké bicie improvizácie s nádychom punku ani na chvíľu nestratili rytmus. Fantastické vystúpenie a najväčšie prekvapenie festivalu. A hoci si ľudia zapchávali uši, žiadali si prídavok.

Uplynula sotva hodina a nádherná zvukomalebná jaskyňa pokračuje - v takmer totožnej žánrovej škatuľke to odpálili INSOMNIUM, samozrejme tiež z Fínska. Niilo Sevänen so svojim mierne zachripnutým harsh vokálom predniesol za pomoci kolegov melodické vyhrávky, vybrnkávačky a precízne, miestami až progresívne ladené sóla. Do setu zaradil niekoľko vecí z posledného, mnou dosť kritizovaného CD "Shadows Of The Dying Sun" a zachránil to s "Down With The Sun".

A vo Fínsku ešte zostaneme - na Brutal sa totiž vrátili aj pagan/folk black metalisti MOONSORROW. V epických skladbách sa striedajú škreky Villeho Sorvali so zdvojenými čistými spevmi jeho bratranca Henriho a Mitju Harvilahti. Tieto mená sú nič oproti nazvom samotných skladieb (kto pozná fínsky jazyk, vie) a to nehovorím o dĺžke kompozícií. Ťažko uveriť, že dnes sa ich do setu zmestilo až päť - okrem troch z novinky "Jumalten Aika" aj dve staršie.

Nasledujúce chvíle sme strávili v press zóne, kde sme po dohode spáchali interview s Nillom z INSOMNIUM. Nájdete ho už čoskoro na našom webe.

Medzitým to rozbalili AGNOSTIC FRONT a na hodinu tešili všetkých tých, čo prišli aj na kvalitný HC. Na pódiu aj v kotli sa veľa behalo a odzbrojujúca úprimnosť tejto kapely bola ich najväčšou zbraňou. Nezaškodila ani hymna "Gotta Go" či záverečný cover "Blitzkrieg Bop" od RAMONES. Hlavný vokál Rogera Mireta bol dosť potichu oproti tým sprievodným, avšak inak bolo všetko v poriadku a zábava trvala po celý koncert. Každý ročník Brutal Assault prináša vystúpenie jednej z HC legiend a po zhliadnutí AGNOSTIC FRONT znova len konštatujem, že oprávnene.

Do centra diania sa vraciame práve včas - je tu totiž BEHEMOTH! Poľskí satanáši majú svoju šou ešte stále postavenú na poslednej doske "The Satanist" a aktuálne ju dokonca prehrávajú celú, od A po Z (čiže od "Blow Your Trumpets Gabriel" po "O Father O Satan O Sun!"). Samozrejmosťou sú nacvičené pohyby, pózy i pozície, kto má kedy kde stáť. Nergalov chropot sa dnes nezdal byť ani zďaleka 100%-ný, Orion so Sethom ho však dopĺňajú a celkový súzvuk vokálov je tak OK. Porotca z poľskej Superstar sa nám z času na čas nezabudol aj prihovoriť a hoci tento typ interakcie dnes mierne absentoval, nezabudnime prirátať dickinsonovské "Scream for me, Brutal Assault!" Ide však hlavne o hudbu a pódiovú show, občas ukľudnenie v podobe zhasnutých svetiel a pustených interlúd. Nechýbali ohne, zapálené stojany od mikrofónov, masky a už tradičné konfety, ktoré predznamenali koniec. Inak prídavok pozostával z len troch kúskov - "Ov Fire And The Void", "Conquer All" a "Chant For Eschaton 2000", ktorou sa s nami Poliaci bez akéhokoľvek ďalšieho slova rozlúčili. Rozporuplné, ale určite veľkolepé vystúpenie.

DESTRUCTION sú síce legenda, hudobne však ich thrash metal ide mimo mňa. Oko aspoň potešila pódiová šou, kedy na pódiu počas jednej skladby mäsiar naháňal sporo odetu dievčinu, ktorú napokon aj úspešne podrezal.

Srdcová záležitosť: tak by som mohol charakterizovať DESTRUCTION. V Josefove malo ale trio veľkú smolu, keď nie raz, ale dvakrát vypadla gitara a trvalo hodnú chvíľu, kým sa situácia dala dokopy. Tiež sa mi zdalo, že pyrotechnika v pauze medzi piesňami takmer zapálila prihovárajúceho Schmiera. Inak predviedli DESTRUCTION zrejme najlepší výkon, aký si u nich pamätám, napriek technickým problémom a príliš tichej gitare. Mohla to byť úplná bomba, lebo Schmier znie ako zamlada a dav si s radosťou zaskandoval. Nailed to the fucking cross...takmer.

Okolo poľskej blackovice MGŁA sa v poslednej dobe vytvoril taký "hype", že som ich vystúpenie už z princípu musel zhliadnuť. Mnohí fanúšikovia následne hovorili o ich sete ako o najlepšom blackovom koncerte tohtoročného Brutalu. Pre mňa to však nič prevratné nebolo - kapela prišla zahalená tak dôkladne, že nikomu z nich nebolo vidieť do tváre. Hudobne ide o melodické, často len repetitívne motívy, ktoré však majú svoju kvalitu a v ten večer (alebo už noc?) dokázali navodiť temnú, až zasnenú náladu.

Festival sa chýli ku koncu, fyzické i psychické sily rapídne ubudli a priznám sa, že talianskych psychedelikov UFOMAMMUT som už vnímal iba na pol mysle. Náhrada za ELECTRIC WIZARD to síce bola štýlovo príbuzná, na pochopení ich poňatia stoner/doomu však ešte budem musieť popracovať. Kapela nám totiž primárne predstavila svoj nový počin "Ecate" (pre zmenu celý) a to je veľká psychiatria.
Záver programu zvykol vždy patriť nejakej osvedčenej funeral doom metalovej spomaľovačke, tento rok sa tak, žiaľ, nestalo. Niežeby bola DARKENED NOCTURN SLAUGHTERCULT vyslovene zlá kapela, ale jednoduchý, miestami až primitívny black metal na čele s bielou dlhovlasou vyslankyňou pekiel Onielar nebol pre mňa dostatočne dôstojným zakončením inak výborného dňa a ešte lepšieho festivalu.

Zhrnutie:

Z dramaturgického hľadiska nám Brutal Assault ponúkol opäť o niečo siršie spektrum hudby a to je len dobre. V tomto smere vyslovujeme veľkú pochvalu a vďaku za KAL - Keep Ambient Lodge. Počet kapiel bol už tradične obrovský, tento rok sme ich podľa programu zaznamenali 110 a to nerátame spomínaný ambientný stejdž. Prekrývanie sa kapiel už berieme ako samozrejmosť, organizátori by si však mohli lepšie rozmyslieť, koho "šupnú" na hlavné pódiá a koho "len" na MetalGate.
Zvuk na festivaloch je samostatná kategória a chápem, že ak si kapela prinesie vlastného zvukára, ktorý to nezvládne, ten festivalový asi na vine nebude. Ale až na spomínaných MASTODON a DARK FUNERAL som ďalšie výraznejšie pochybenia nezaznamenal. Mimochodom na MetalGate stage je zvuk z roka na rok lepší, hoci stále mierne prevýškovaný a trochu nešťastne sa odráža.

Brutal Assault je jedinečný už len miestom, na ktorom sa odohráva. A to aj tento rok pribudli vo Vojenskej pevnosti Josefov ďalšie nové lokácie: ART BRUT ALL, t.j. výstavy nielen malieb, ďalej Lemmyho cesta - dostať sa takmer potme k jeho provizórnemu oltáru nebolo také ľahké, najmä ak trpíte klaustrofóbiou, alebo máte len problémy s dýchaním v stiesnených priestoroch. Exibíciu v Underground XIV sme nevideli celú, nakoľko ešte aj za bludisko si organizátori pýtali jeden žetón. Určite opäť spomeňme náš obľúbený (a sme radi, že nefajčiarsky) KAL, ktorý vďaka ponurej atmosfére, absinth baru, ambientným umelcom a DJ-om pôsobil na Brutale ako pravé gothické „doupě“. Na jeho mieste sa pred rokom nachádzalo BA Centrum, ktoré sa tentokrát presunulo na kopec medzi hlavnou a odpočinkovou zónou. Výstava mapujúca všetky minulé roky festivalu sa samozrejme rozšírila o banner pojednávajúci o tom poslednom. Samozrejmosťou boli aj autogramiády (meet 'n' greet) v Octagone a nezabudnime na Horror Cinema!

Ďalej v areáli už tradične nechýba množstvo stánkov s jedlom a viac druhov rôznych, nielen alkoholických nápojov. Metal market sa opäť rozšíril o pár ďalších stánkov, takže na nákupy (nielen) CD-čiek, tričiek a tento rok výnimočne aj mikín bolo treba vymedziť dostatok času. Vratné poháre zostávajú, pre rok 2016 sme však nezaznamenali žiaden nový motív. Pri jedle sme tento rok registrovali azda len nepatrné zvýšenie cien, aj to len v niektorých stánkoch, no tragédiu z toho určite robiť netreba, keďže značná časť návštevníkov prichádza z bohatších kútov Európy. Inak potešilo aj pokrytie Wi-Fi v určitých častiach areálu.

A napokon milované i nenávidené čipy… V konečnom dôsledku ich hodnotíme pozitívne, veď je super dostať do ruky vysnívaný nápoj či jedlo bez toho, aby ste museli po vreckách hľadať žetóny a len si pípnete náramok. Nekonečné čakanie pri odbavovaní bolo veľkým zlyhaním a my veríme, že nabudúce sa už nič podobné nezopakuje. Nemilo však prekvapili fronty pri takmer každom ďalšom vstupe do areálu a to aj na zadnom vchode. Dôvod? Dôkladné prehľadávanie každého návštevníka; to na Brutale nebývalo zvykom.
Na záver už tradične skladáme imaginárne klobúky pred organizačným teamom - BA je aj napriek par spomínaným nedostatkom úžasná akcia. Organizátori potvrdili rekordnú účasť a my predpokladáme, že o rok ju azda prekonajú znova. Hoci na druhej strane, pri tak prepchatom areáli, aký sme tento rok zažili, by nebolo na škodu už konečne stanoviť limitovaný počet vstupeniek. Na rok 2017 sa už teraz pripravuje 22. časť a opať to musíme zdôrazniť: aj s EMPEROR a celým "Anthems To The Welkin At Dusk"!

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

TEXT: Marek "Fajo" Falat  /  Matej Makovický
FOTO: Martin Mayer (viac fotiek nájdete TU)