FORGOTTEN TOMB a NOCTURNAL DEPRESSION začali tour Monochromatic Visions v septembri a medzi poslednými mestami zapísanými na plagáte bola aj Banská Bystrica. Obe kapely iba nedávno vydali nové albumy, čerstvé prírastky do diskografie páru depressive/suicidal black metalových legiend. Sčasti som bola aj prekvapená, že Monochromatic Visions neprešiel Bratislavou či Košicami, ale Klub 77 bol úžasný na tento typ hudby. Priestory nie sú najväčšie, ale stačia. Silnejším emočným prejavom v atmosférickom black metale menšie objemy miestností miestami pomáhajú. Zo začiatku bol problém zbadať voľné miesta, ale v kombinácii s terasou bol dostatok priestoru na sedenie a cez dav sa vždy dalo nejak pretlačiť.

Kapela SOLIPSISM sa rozbehla rýchlo a plávala v modrej hmle počas celého setu. Na pódiu bolo pod studeným svetlom vidno iba speváka a siluety ostatných členov, pokiaľ sa im nepodarilo na moment vynoriť z dymu. V porovnaní s NOCTURNAL DEPRESSION a FORGOTTEN TOMB by sa ich výzor dal popísať  ako celkom normálny. Kapela mala celkovo veľmi zaujímavý charakter, čo sa prezentácie týka. Vidieť “normálneho človeka” tak spievať pôsobí…ľudskejšie, aspoň v porovnaní s kapelami, ktoré v ten večer prišli zo zahraničia. Jednoduchá čierna košeľa zanechala rovnako silný dojem ako čiernobiele pomaľovania tváre, ktoré po ich sete nasledovali. Spevák sa držal blízko davu, skláňal sa k ľudom a kamerám, vrchol vystúpenia pre mňa ale bol, keď zišiel dole z pódia. Na chvíľu sa zabudlo na osobný priestor, keď sa počas spevu opieral o ľudí okolo neho. Prejav pôsobil silno a emocionálne v kombinácii s utrápeným (ale príjemne-znejúcim) krikom a melancholicky-agresívnou hudbou. Od SOLIPSISM si môžete vypočuť skladby z dvoch vydaní – EP "Trhliny v (ne)skutočnosti“ a album "Our Night Never Ends“. Obe sú úžasnými príkladmi moderny v atmosférickom black metale. Na domácom pódiu odohrali však niečo nové, čo ľudia pod pódiom pravdepodobne ešte nepočuli. Nové skladby sú zaujímavé samé o sebe, ale vrcholom bolo ich podanie black-metalového valčíku. Samotný koncept už padá do avant-garde kategórie, ale SOLIPSISM novou skladbou trafili do čierneho. Spev aj nástroje doplnili trojdobý takt dokonale pre nie veľmi častý hudobný pôžitok. Sama som si doby v skladbe moment počítala, ale keď sa čísla zapojili do skladby vo forme spevu, tak mi nabehli zimomriavky. SOLIPSISM sa pokúšajú tvoriť black metal s vlastnou tvárou a v tom sa im skutočne darí. Kebyže som zbavená "osobnej zaujatosti" ako fanúšik headlinerov, ich set by som asi označila za najlepší toho večera.

Po silnom štarte od domácich prišla na rad dvojica, ktorá sa vydala na Monochromatic Visions turné. Prví vystúpili NOCTURNAL DEPRESSION, ktorí podali asi najlepšiu šou večera. Na pódium vyšla kapela s pomaľovanými tvárami, na gitarách nechýbali estetické úpravy ako nálepky kapely alebo slučky na obesenie a vizáž doplňovala aj (umelá) krv na rukách a odevoch. Gitarista (A.C.) dokonca vyzeral, že sa vo svojom pomaľovaní tváre pokúsil navodiť dojem strelnej rany do čela. Kapela bola energická a vystúpenie bolo perfektne teatrálne. Set začali s miernejším osvetlením v teplých farbách, miestnosť ale postupne zalialo červené svetlo. Všetci členovia skupiny vystupovali vrcholovo, ja by som ale rada vypichla bubeníka. Chalanisko bol úplne zažratý do hrania, miestami si sám pre seba spieval. Aj vzadu sa dokázal dramatickým výstupom vyrovnať s headbangovaním a uprenými mrazivými pohľadmi gitaristov. Samotný frontman – Lord Lokhraed, bol tiež úžasný. Spevom naháňal mráz po chrbte a s basgitaristom ich hra pôsobila rovnako uvoľnene, dokonalé pre DSBM. Z pódia bolo často počuť frázu “Bang your fucking heads!”, na ktorú ľudia pod ním neváhali reagovať.
Manifestácia ekrodaktýlie na ľavej ruke Lorda Lokhraeda vôbec nepôsobí ako prekážka. Sama som NOCTURNAL DEPRESSION počúvala dlhý čas predtým, ako som sa o kondícii frontmana dozvedela. Moja koncertová spoločníčka, ktorá s kapelou nebola veľmi oboznámená, neváhala vysmiať moju (podpriemernú) schopnosť hrať na gitare aj napriek dvojnásobku prstov schopných pritlačiť struny na pražce. V ich sete nechýbali obľúbené skladby ako "Nostalgia" a melódia pripomínajúca "My Friend Of Misery“ v dave vyvolala chuť do spevu. Počas setu aj došlo k výzvam na pripojenie k spevákovi. Veta „Come on! You know this one!“ mi tak ostane navždy prilepená k určitým častiam diskografie tejto francúzskej skupiny. Som vďačná aj za výber z EP "Soundtrack for a Suicide: Opus II“ a samozrejme nesmeli chýbať ani veci z nového albumu "Perpétuelle Eclipse“. Skladba "When My Time Has Come To Die“ sa v ich diskografii už raz objavila - na EP s rovnakým názvom z roku 2022. 

Po viac ako hodine v červených svetlách miestnosť opäť zaplavila melancholická modrá s nástupom FORGOTTEN TOMB. Prvýkrát sa mi stalo, že “headliner” v mojich očiach podal najslabšie vystúpenie. O výkone a schopnostiach kapely v tomto prípade vôbec nehovorím. FORGOTTEN TOMB odohrali úžasnú šou a dokázali to nádherne, len v Klube 77 mali poriadnu konkurenciu. V porovnaní so silno atmosférickým setom SOLIPSISM a teatrálnymi NOCTURNAL DEPRESSION, ich set ťahala dopredu hlavne hudba. Šou by som stále označila za nadpriemernú a nič by som nezmenila, ale myslím, že kapely pred nimi sa s tým vyhrali predsa len o trocha viac. Hmly aj dramatickosti bolo primerané a výzorom pripomínali niečo na viac gotických a old-school stranách metalu. Oproti francúzskej kapele sa FORGOTTEN TOMB atmosférou a pocitmi približujú k tvrdšej stránke DSBM. O niečo tradičnejšie podanie súčasného čierneho kovu. Pre iných sa práve preto ich set mohol stať vrcholom večera. Každý si v tom prípade vedel prísť na svoje a ak sa radi sústredíte na depresívnu hudbu, ale preferujete “typickejšie” vystúpenia, FORGOTTEN TOMB musíte vidieť. Ich hudbu by som neoznačila ako najvhodnejšiu na tvorbu mosh-pitov, ale talianska kapela často budila dav do skandovania a hádzania pästí do vzduchu. Energie na atmosférický typ hudby tak budili dostatok.
Set si krásne rozplánovali a spevák Herr Morbid mi aj uľahčil robotu menovaním skladieb. Nie vždy mu bolo správne rozumieť, ale trochu to pridalo k atmoške vystúpenia. Čakala som viac vecí z relatívne čerstvého albumu "Nightfloating" (ktorý nechýbal v hojnom počte v stánku s merchom), ale nesťažujem si. Aj najnovšie kompozície ako "This Sickness Withered My heart“ úžasne zapadajú medzi staršie skladby, ktoré vytiahli aj z ich druhého albumu "Springtime Depression". Ten bol mimochodom aj posledný album, ktorý Marchisio nahral ako jeden človek. Na DSBM scéne sú takéto projekty celkom bežné, ale moja slabosť pre one-man projekty sa nezmení. Štýl kapely sa hýbe, ale nie veľmi ďaleko od základov položených na prelome tisícročia. Základov, z ktorých si dosť pravdepodobne aj dnešní predskokani zobrali kus pre vlastnú tvorbu. Pri poslednej skladbe už boli rozbehnutí a povolili uzdy. Basgitarista nechal aj pár vybraných fanúšikov dotknúť sa strún gitary, keď sa zo „záverečnej“ piesne stal zhluk hlukov počas vyvrcholenia. Set ale naozaj zakončil encore, ktorý som brala ako milé prekvapenie. Cover piesne “I Wanna Be Your Dog” od amerických proto-punkáčov THE STOOGES tak zakončil nie len set talianskej skupiny, ale aj hudbu večera. V tomto nie sú nováčikovia, kapela má pod opaskom viacero coverov, ktoré je možné počuť aj v oficiálnych vydaniach (napr. kompilácia “Vol. 5”). Bolo ťažké odolať zapojeniu sa k headbangujúcim. Reakciu davu som tak počas hrania aktívne neregistrovala. Odozva, ktorú vyvolal názov skladby, mi ale hovorí, že výber potešil ľudí okolo mňa.

Účasť by som popísala ako nadpriemernú, taktiež ma milo prekvapil dosť veľký počet mladších ľudí. Každému nechýbali tematické doplnky ako reťaze, vesty s nášivkami a objavila sa dokonca aj slučka okolo krku. V klube som ostala do zatváračky a členovia FORGOTTEN TOMB, ktorí nastupovali na bus medzi poslednými, si trochu pouťahovali z opitých ostatkov davu. Zahraničné kapely mali za sebou náročné sety a pred sebou dlhú cestu na Slovinsko, tak som rada, že boli schopní zasmiať sa na zamotaných pozvaniach na pivo. So smiechom oznámili, že nás ešte dobre dlho nechcú vidieť a s poslednými rozlúčkami sa rozbehli k busu.

Za udelenie akreditácie ďakujeme organizátorovi Thunder Art Booking.