Človek mieni, choroba mení, a keď sa k tomu pridajú i menšie neočakávané komplikácie s PC mašinkou, tak sa žiaľ termíny neplnia, resty pribúdajú a stres „náš každodenný“ akosi neopúšťa. Týmto sa čitateľom nášho/vášho Metaliria ospravedlňujem za mierne meškanie ďalšej vytúženej reportáže.

Že sa v mesiaci január doslova roztvorilo vrece s metalovými koncertmi v košickom klube Collosseum dokazoval totiž aj zaujímavý večer v spoločnosti pomerne dobre zavedených zoskupení EX-DEO, FLESHGOD APOCALYPSE a taktiež black metalovej legendy DARK FUNERAL. Tá sa na Slovensku ukazuje žiaľ veľmi skromne (naposledy ešte na letnom festivale Gothoom 2019 v Revišťskom Podzámčí - čo sa klubovky týka, musíme zájsť ešte omnoho viac do minulosti, konkrétne do Prešova v 2010), preto bola natešenosť obrovská a očakávania na značne vysokej úrovni, čoho dôkazom je i naozaj úctyhodná účasť, čítajúca až okolo 300 platiacich fanúšikov.

Úvodný support v podobe pre mňa absolútne neznámych KAMI NO IKARI z časových dôvodov klasicky nestíham (pravidlo štyroch chodov za jeden večer sa už stáva akousi nepísanou normou a v klube s predpisom „max do desať:nula nula“ je preto žiaľ potreba začínať o čosi skôr...), takže ako prví sa mojej pozornosti dostávajú Kanaďania s názvom EX DEO. Ak sú vám priezviská Iacono, Barbe, Dagenais či Payne (nie ten z PC hry...) aspoň máličko povedomé, tak určite už dobre tušíte, že ide o bočný projekt členov nepomerne známejšej death metalovej brúsky KATAKLYSM.

Pätica (plus basgitarista Dano Apekian) funguje od roku 2008 a má na konte štyri dlhohrajúce dosky, no zároveň i práve vydané novučičké EP “Year Of the Four Emperors“, z ktorého zaznela v Košiciach i jedna ochutnávka v podobe piesne “Vespasian“. Setlistu však dominujú najmä albumy “The Immortal Wars“ (tri kúsky) a “The Thirteen Years Of Nero“ (zárezy dva). Tematicky, ako už samotný názov napovedá, sa EX DEO držia námetu Rímskeho impéria, čomu prispôsobujú aj svoj pódiový (oblečenie, pohyby) prejav. Hudobne sa pätica pohybuje hlavne v stredných tempách s občasným výletom k „sypačkám“ a k tomu klávesové/symfonické aranžmány s epickým nádychom. Prvá polovica? Ešte OK, lenže s pribúdajúcim časom sa mi zdá, že kapela hrá dookola ten istý song, celé sa to hrozne ťahá a setlist tým pádom pôsobí doslova na jedno kopyto.
 

Ešte o čosi bližšie k Taliansku, k jeho hlavnému mestu, majú  ich domáci reprezentanti FLESHGOD APOCALYPSE a je to veru iná šálka kávy. Vyhradených štyridsaťpäť minút utečie sťa voda a priestor pre stereotyp určite nehrozí. Päťčlenná hydra na čele s úžasnou sopranistkou Veronikou Bordaccini a frontmanom/growlerom/basákom Francesca Paoliho sa do nás pustila prakticky od začiatku a ja osobne som bol „zaháčkovaný“ už počas intra “Ode to Art (De' Sepolcri)“. Kapela momentálne promuje minuloročný vynikajúci zásek s názvom “Opera“, z ktorého zazneli až štyri kúsky (vrátane spomínaného úvodu), k tomu nejaký ten výlet do minulosti a samozrejme i hit z radu najväčších, známa klipovka “The Violation“. I toto zoskupenie sa vie pekne pohrať so svojím outfitom - na scéne dokonca nechýba klavír, výborne zohraté svetlá a v neposlednom rade i strhujúce hudobné výkony, kde dominuje presný ukrajinský „tlčmajster“ Eugene Ryabchenko.

DARK FUNERAL, patrioti druhej black metalovej vlny zo studenej Škandinávie, si samozrejme do Košíc priviezli viacero neodmysliteľných rekvizít, ktorým jednoznačne dominoval nejaký ten „parostroj“ a najmä dvojica obrátených krížov po oboch stranách pódia. Práve pod ním, to v čase 20:40 parádne zhustlo, nekonečné intro šponovalo vyhrotenú atmosféru až do príchodu kniežaťa Orloka a jeho bezbožných kumpánov v novinkovej paľbe “Nosferatu“. Nasledujúca pomalá “Atrum Regina“ síce citeľne pribrzdila nádherne rozbehnutý vlak plný pyrotechniky, avšak v ďalších kompozíciách sa už išlo podľa správne vyladeného cestovného poriadku.
 

Kapela umne čerpala zo stále aktuálneho “We Are the Apocalypse“ (“When I'm Gone“, “Let the Devil In“), výborného comebacku “Where Shadows Forever Reign“ (“To Carve Another Wound“, “Unchain My Soul“), ale i bohatej minulosti, najmä prostredníctvom kultového EP “Dark Funeral“ (“Shadowd Over Transylvania“, “Dark Desires“, “Open the Gates“). Lord Ahriman, dnes už jediný pôvodný člen DARK FUNERAL, sa v poslednej dobe obklopil vskutku šikovnými hudobníkmi, ktorí nijako zvlášť nevynikali zvýšenou pohybovou aktivitou, zato charizma a kvalitná inštrumentalita sa uprieť nijako nedala.

Suplovať zdanlivo nenahraditeľného frontmana, akým bol istý Masse „Emperor Caligula“ Broberg, sa síce spočiatku zdalo úlohou z ranku nemožných, lenže aktuálny krikľuň Heljarmadr sa zhostil tejto náročnej úlohy na výbornú. Celý večer totiž zvládol ľavou zadnou. Jeho havraní škrekot je nielenže pomerne jedinečný, ale i najmä parádne zrozumiteľný. V záverečnej titulke “Where Shadows Forever Reign“ nám dokonca  zamáva na rozlúčku i vlajkou a celému black metalovému infernu je tak definitívny koniec. Košická zastávka „Let the Devil In – European Winter Tour 2025“ musela splniť i tie najprísnejšie nároky fanúšika extrémneho kovu, či už z pohľadu podareného zvuku (tradícia!), bohatého merchu (tričká, tričká, tričká...) a silných hudobných vystúpení.
 

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.