Fanúšikovia metalovej hudby zažili počas druhej augustovej nedele v priestoroch bývalej YMCA na Karpatskej ulici hotové hudobné hody. V priestoroch Majestic Music Clubu odohrala svoj koncert anglická metalcorová kapela ARCHITECTS, ktorej popularita medzi mladými metalistami a „rokérmi“ všetkých pohlaví sa dala ľahko rozpoznať podľa dlhočizného radu pred koncertnom halou, ktorý sa ťahal až von na ulicu. Tá pravá hudobná lahôdka sa ale diala v Randal Clube, kde vystúpila kapela DEVIN TOWNSEND Project charizmatického kanadského metalového hudobníka Devina Townsenda.

Samotnému koncertu predchádzalo pomerne dlhé, asi hodinové čakanie na začiatok hrania predkapely FIGHT THE FIGHT.  Nórsky metalcorový kvintet úspešne zohrial publikum svojím intenzívnym, približne polhodinovým vysokooktánovým koncertným vystúpením. Za pozornosť stál čierny nórsky spevák vyplazujúci jazyk ako Genne Simmons a vyzývajúci na pravú metalovú alkoholickú zábavu (úspešne sa naučil prípitok „na zdravie“). FIGHT THE FIGHT pôsobili ako príjemne zohratá jednotka, ktorá sa pódiu baví svojou hudbou. Dobrý voľba predkapely, ktorá síce nemusela sedieť každému progresívnemu metalistovi v publiku, ale za mňa palec hore.

Po obligátnej prestavbe pódia sa potiace a mierne stlačené publikum vo vypredanom klube Randal dočkalo Devina Townsenda a jeho kanadskej kapely. S úsmevom a zápalom v tvárach nám hudobníci naservírovali metalovú šou plnú rôznych odtieňov a farieb Townsendovej hudby. Hrala sa pestrá zmes piesní vydaných pod hlavičkou DEVIN TOWNSEND Project, najviac koncertne zastúpeného posledným CD „Transcendence“. Atmosférické hudobné kusy ako „Stormbending“ alebo „Failure“ pre mňa predstavovali vrcholy koncertu, pretože sa v nich mimoriadne organicky prepájala metalová tvrdosť s meditatívnou epickosťou vesmíru a lá Pink Floyd. Devin Townsend si ma získal ešte viac, keď slovami „now I will play badass guitar solo for you“ uviedol gitarové sólo v piesni „Failure“. Prekvapilo ma, že išlo o jedno z mála sól koncertu, Townsend sa sústredil predovšetkým na spev, kapela zase na vytváranie hutného koncertného metalového zvuku, tvrdšieho oproti štúdiovým záznamom.

Kým prvej polovici koncertu dominovali už zmienené atmosférické piesne, v druhej pre zmenu prevažovali tvrdé metalové kúsky. Vďaka tomu koncert nádherne vygradoval až do epického metalového finále. Vtipne v tomto smere vyznel záver koncertu, keď sa Devin Townsend nádherne pohral s klasickým klišé metalového koncertu o vytlieskaní prídavku, počas ktorého sa Randal, DTP a účastníci koncertu stali jednou bytosťou vo veľkej imaginárnej metalovej aréne. Musím priznať, že Devinov absurdný situačný humor mi veľmi sedel. Jeho vtipné komentáre medzi piesňami obohacovali koncert o komediálny rozmer takej kvality, aký som naposledy videl u Mikaela Åkerfeldta na bratislavskom koncerte OPETH. Mimochodom, nikdy nezabudnem ako práve on zareagoval na obligátnu koncertnú výzvu „hobluj“ otázkou do publika, či to znamená, že má malý penis. Ak áno, tak že ho má naozaj malinký. Aj humor na koncerte DEVIN TOWNSEND Projectu sa niesol v duchu riešenia homosexuálnych zážitkov z turné či hranou výzvou na ničenia v doslovnom význame slova, ktorou uviedol tuším pieseň „Supercrush!“.

Koncert v plnom Randali trval približne 90 minút. Publikum sa po jeho konci šťastne rozpustilo a vybralo za pivom alebo domov v ústrety novému pracovnému týždňu. Devin sa s fanúšikmi rozlúčil veľmi pekne, dokonca si aj potriasol ruky s ľuďmi pod pódiom. Na hudobníkoch veľmi oceňujem, keď u nich cítiť pokoru a vďaku za to, že sa môžu živiť hudbou, čo bol aj Townsendov prípad. Publiku niekoľkokrát poďakoval za to, že v Bratislave mohol s nimi byť a ja som vďaka tomu mal naozaj dobrý pocit z výnimočného metalového koncertu, kde si nikto nedokazoval veľkosť metalového pohlavného údu množstvom virtuóznych sól.  Rád prídem aj nabudúce.

Setlist: Rejoice / Night / Stormbending / Failure / Hyperdrive / Where We Belong / Deadhead / Ziltoid Goes Home / Supercrush! / Poozers / Kingdom / Higher

P.S.: S kamarátmi som sa stretol na pive ešte hojnú chvíľu pred koncertom a nebola núdza o zaujímavé zážitky. Prisadla si k nám speváčka z Kene, žijúca v Budapešti, ktorá sa akýmsi zázračným spôsobom dostala do Bratislavy s predkapelou FIGHT THE FIGHT a mala potrebu sa zo svojho neplánovaného výletu vyrozprávať. Po chvíli okolo nás prešiel cudzokrajne pôsobiaci černoch v červenom drese, ktorého k nášmu stolu privolala kenská speváčka. Pôvodne sme si mysleli, že s tým výzorom pôjde asi o jej kamaráta „bedňáka“. Na pamiatku stretnutia sme si urobili spoločnú fotku. Aké bolo naše prekvapenie a pobavenie, keď sa z „bedňáka“ vykľul spevák FIGHT THE FIGHT a my si uvedomili, že sme sa s ním odfotili už pred koncertom netušiac, o koho vlastne ide.