Slovenský festival Gothoom Open Air sa tento rok dožil svojej piatej časti. Myslím, že výraz „dožil“ je viac než trefný, keďže k tomu takmer nemuselo dôjsť. O médiami nafúknutom hone na čarodejnice sa popísalo veľa a mnohých z vás to už musí nudiť. Naša redakcia je však s Gothoomom spätá od jeho začiatku, vždy sme ho podporovali, preto ani teraz nezostaňme bokom a pripomeňme si, kde vlastne nastali problémy…

Tie sa skladajú z dvoch činiteľov: politika a Katolícka cirkev. V úvode zaúradoval ten prvý; máme tu totiž volebný rok, starostovia sa boja o svoje stoličky, chcú si udržať ovce, ktoré by ich volili a najmä kvôli tomu organizátorom zrušili priestory vo Vlkanovej, následne aj v Rudne nad Hronom. Po návrate do Novej Bane, kde sme v pokoji prežili štyri predošlé ročníky, sa začali internetom šíriť určité nelichotivé reči na adresu festivalu. Jednalo sa najmä o sťažnosti na hluk - organizátor sa však zaviazal vyriešiť tento minuloročný problém k spokojnosti tamojších obyvateľov. Niekde sa však prvýkrát objavil výraz „satanisti“, potom už stačilo málo a problém bol na svete.
Nasledovali aktivity náboženských fanatikov, ktorí podrobne rozoberali texty metalových kapiel BELPHEGOR či INQUISITION, nechýbali spoty v televízii a napokon až 16 000 zaslepených ovečiek podpísalo nezmyselnú internetovú petíciu, nevediac, o čo ide. Pritom by stačilo mať štipku zdravého rozumu a nemuseli sme riešiť takéto bludy v roku 2014, v (údajne) civilizovanom svete. Ktovie, ako by to celé dopadlo, nebyť plnej podpory primátora mesta, ktorý sa viackrát vyjadril, že festivalu dôveruje a v žiadnom prípade ho nezruší. Ani nezrušil.

Po tomto nehudobnom úvode sa už presúvame na miesto činu, ktoré sa tentokrát mierne posunulo. Zostávame v katastri Novej Bane, časti Štále, stále v blízkosti jazera Tajch. Akurát sa Gothoom tento rok už nekonal priamo v jeho areáli, na známom mini-amfiteátri, ale tesne vedľa, v Camp Losos.
Čo rok, to deň naviac, a tak nám organizátori pre tentokrát naservírovali začiatok už v stredu. S podtitulom "Black Metal Day" bolo jasné, na ktorý štýl bude tento nultý večer zameraný. Apropo „čierny kov“: šepkalo sa, že na Gothoom 2014 príde protestovať množstvo veriacich. Napokon však pred areál došla len jedna postaršia dáma s ružencom v ruke (nazvali sme ju Biela Pani). Tak toto je tá ich protestujúca kresťanská mládež?

PIATOK:

Do areálu sme napokon dorazili až v piatok, pričom podvečerný deathmetalový program pre nás otvorila slovenská formácia BRUTE. Zostavení zo širokého spektra vekových kategórií, do nás ešte minulý rok sypali svoj debut "Sophisticated Atrocity", ale už teraz sú späť s novinkou "Pillory". Ten sa rozhodli priamo na Gothoome aj pokrstiť. Pokiaľ sa k nemu dostanete, čaká vás to, čo i naživo - brutalita, náklepy a pravé growlingové vokály.
Krstiť nové CD prišli aj českí bratia DYSANGELIUM. Výzor týchto pánov absolútne spĺňa kritéria death metalu, hudobne je to ale skôr jednoduchšia cesta s nie príliš originálnymi motívmi. Radosť z vystúpenia z nich ale sršala na všetky strany a za krstného otca albumu "Holykaust" si zvolili samotného Petra Beťka.

Ako to už býva zvykom, do večerného programu boli zaradení aj DOOMAS. Niekto na to už frflal, ale… keby som ja bol v roli organizátora, urobil by som pre svoju kapelu to isté! Nechýbali veci ako "LaMuerte" či "Fear". Kalmi a spol. si svoju robotu odviedli v lepšom priemere, tak ako vždy. Na Peťovi však bolo vidieť značnú únavu i stres, na jednej strane viac krát zo srdca poďakoval všetkým ktorí podporili tento festival, na strane druhej mu začal odchádzať hlas a koniec vystúpenia odspieval s určitým sebazaprením. To, čo ale naozaj sklamalo, bolo počasie - opäť sa nám výdatne rozpršalo. Možno aj preto si nasledujúce dve kapely vymenili pozície.

AZARATH, to bola poľská škola so všetkým, čo k tomu patrí, čiže blastbeaty a rúhanie od začiatku do konca. Som prekvapený, že títo páni sa nedostali viac do povedomia aktivistov v rámci snáh o zrušenie festivalu. Taká "Baptized In Sperm of The Antichrist" by určite bola viac než vhodným kandidátom ich vynikajúceho prekladového okienka. Každopádne, koncert bol troška poznačený priostrým i pomerne suchým zvukom a aj jednotvárnosťou hudby. Po čase sa to jednoducho zlievalo.

Hlavná hviezda piatkového dňa na seba nechala pomerne dlho čakať. Zdalo sa, že za to môžu technické problémy a tak si Rakúšania BELPHEGOR vyskúšali nástup až po troch intrách, ktoré zrejme mali slúžiť na udržanie atmosféry. A aj keď to už pri tom treťom začínalo pôsobiť trocha komicky, celkom sa im to podarilo. Najprepieranejšia kapela v predfestivalových križiackych výpravách nepredviedla nič špecifické. Ich (priznajme si, pomerne klišovitý) blackened death bol naživo najsilnejší v pomalých skladbách, kedy naozaj vyliezla na povrch tá potrebná temnota. O jej navodenie sa snažil aj Helmuth svojim ohlasovaním piesní v štýle „som hlas bubáka z hororu“. Neviem, či to bolo jeho rakúskou angličtinou alebo niečím iným, ale taktiež sa to míňalo účinku.
BELPHEGOR odohrali štandardne dobré vystúpenie, za masívneho, miestami slabšie čitateľného zvuku, no najmä s o niečo kratším setom, než sme očakávali. Najväčší priestor dostal predošlý album "Blood Magick Necromance", došlo na predstavenie novinky "Conjuring The Dead", ale aj na staré klasiky, ako napr. "Lucifer Incestus". Do toho neustály headbanging a temnota. Status legendy si títo Rakúšania istotne zaslúžia. Grcanie na kríž sa nekonalo, zato nás blasfemický Helmuth poctil zopár úprimnými úsmevmi, čo sa uňho často nestáva. To všetko však, Satanžiaľ, za stáleho, i keď nie už tak hustého dažďa.

Verte či nie, ale pre dnešok to je všetko. Po tom, čo nám festival odriekli už štyri zahraničné kapely, sme sa dozvedeli, že pre zranenie jedného z členov neprídu ani OBSCURE SPHINX. Ako je to možné, keď ešte pred týždňom bez problémov zahrali na Brutal Assaulte? Väčší trapas si ale spôsobili INQUISITION, ktorí boli v areáli prítomní už v stredu, kvôli počasiu však vtedy nezahrali, tak sa presunuli na jeden koncert do Viedne a dnes mala nastať ich chvíľa. Samozrejme sa na to vykašľali a vymysleli si nejakú trápnu logistickú výhovorku. Aspoň, že Serpenth z BELPHEGORu sa neskôr objavil pri merch-stánku a podaroval našim pracovníkom zopár tričiek.

SOBOTA:

Začiatok posledného dňa patril na ráno netradičnému žánru, post-metalu. Českí FDK boli aspoň čiastočnou náhradou za neprítomných OBSCURE SPHINX. Musím ale povedať, že ich koncert bol naozaj skvelý. Napriek absencii akýchkoľvek svetiel, pary, či okolia pokrytého nočným temnom, vystúpila atmosféra ich piesní naplno do popredia. Profesionálne pôsobiaca kapela (aj keď s veľmi úsmevným momentom, kedy zrejme došlo k chybe a hudobníci po sebe pozerali s pohľadmi značiacimi „Kde to sme?“ aj niekoľko minút, až sa aj oni sami na tom začali zabávať), silné piesne plné skvelých výmen melódii medzi troma gitarami, bezchybný zvuk. Ich najnovšie CD sa už vyníma v mojej domácej zbierke.

PERFECITIZEN - kombinácia chorobného technického death/grindu a progresívnych výpadov zabrala na 100%. Napriek tomu, že na pódiu hrávajú len v zložení gitara, spev, bicie a nasamplovaná basa, prípadne iné zvuky, pocit prázdnoty nehrozil. Jednak je ich hudba natoľko plná, že nie je šanca si pri nej čo i len vydýchnuť a taktiež, spevák Olda Kamenetski je ukážkový frontman. No a pre tých, ktorým ani to, čo sa dialo na pódiu nestačilo, slúžil ako objekt záujmu fanúšik, ktorý sa sám sebe snažil dokázať, že je možné zablatiť sa naozaj na každom odhalenom milimetri tela. Jeho tanečné kreácie, pády a skoky na rozmočenú zem pred Gothoomovským pódiom naozaj stáli za to.
Na druhej strane RETURN TO INNOCENCE boli pre mňa pomerne nepochopiteľná kombinácia snahy o víťazoslávne a výpravné melódie s najobyčajnejšími metalovými postupmi a pomerne hrozivo pôsobiacimi zborovými spevmi. Ťažko zvládnuteľná dávka.

EMPYRION sa pomaly, ale isto stávajú zárukou kvality a stávkou na istotu. Po úvodnom bloku zahlásili, že nové veci dnes vynechajú a idú sa sústrediť na svoje doposiaľ jediné CD "Mindshifter". Takže opäť krásne gitarové harmónie podfarbené klávesami, dlhé prepracované sóla a kontakt s publikom aspoň cez tradičné „paroháče“. Spev takisto v poriadku, popri pekelných murmuroch mám ale na Janovi najradšej jeho dlhé jedovaté škreky.

Košickí experimentátori OBLITERATE mali veľmi solídnu kulisu, ktorej predviedli pre nich tradične vysoko nadštandardné vystúpenie. Padli piesne z poslednej nahrávky "Superboring", ktoré predstavovali tú komplexnejšiu časť koncertu, aj z predchádzajúcej "Something Wrong", ktoré zase obstarali tú rýchlejšiu a údernejšiu časť setu. Zaznela aj jedna nová skladba, naznačujúca pokračovanie v smerovaní zo „supernudy“. Ich koncert bol poznačený nutnosťou posúvať veci na pódiu, kvôli príprave večerných headlinerov a tak nemali možnosť zahrať aj viac skladieb. Napriek tomu stihli intermezzo naplnené scénkou, v ktorej neznámi mladíci kradnú hydinu zo (zrejme) novobanského dvora. Šialené reči odporcov festivalu priniesli viaceré zaujímavé motívy pre tohtoročný Gothoom.

Melodic death/blacková legenda DEPRESY je pojmom, aký československý metalista snáď ani nemôže nepoznať. Dirrt a jeho ansábel dnes dlhšie zvučili a set museli okresať. Stihli teda prevažne veci zo stále beznádejne poslednej dosky "Morph" (počas skladby "Lunacy Cheating Dreamer" nás vokalista Vesper už tradične poslal „dopiče“), ale došlo aj na pár starších kusov. Zároveň ma teší, že v zostave sa opäť objavila staronová klávesáčka Gianna… teda aspoň ako koncertný člen.

FLESHGOD APOCALYPSE pokračujú v teatralizovaní svojej produkcie. Obleky, make-up, veľké piano, pódiové dekorácie, pridanie „opernej“ divy do zostavy… Hudba taktiež stále plnšia symfonických prvkov. Odohraté na výbornej úrovni, Francesco Paoli, asi najsledovanejší člen talianskej partie tradične naberal nadľudské rýchlosti a rovnako tradične ukazoval, že len veľmi ťažko sa tie ultrarýchle rytmičákové kanonády dokážu presadiť v metalovom mixe. Frontman Tomasso zas predvádzal, ako asi by mohol Helmuth z BELPHEGOR pristupovať k svojim uvádzacím príhovorom.
"Flešgodi" sa v rámci svojich slovenských vystúpení dostali konečne aj na Gothoom. A to len týždeň po Brutal Assaulte, takže sme mali možnosť porovnávať. Čas bol priaznivejší, setlist dlhší, publikum síce menšie, ale zato nadržanejšie po pravej talianskej metalovej opere. Tomu je prispôsobený image, či komunikácia Tomassa Riccardiho: „Ladies and gentlemen, we are FLESHGOD APOCALYPSE from Italia“. Potešila aj oficiálna autogramiáda v stánku Gothoom, kde sa vlastne predstavili aj zvyšné dnešné hviezdy (ALCEST a HYPOCRISY) a každý tak mal dostatok času pofotiť sa a vypýtať si podpis.
 

Francúzski skromní chlapci ALCEST prišli v správnej chvíli na správne miesto. Po takmer neustálych salvách extrémneho metalu pôsobil ich shoegazom ovplyvnený rock s kozmetickými náznakmi blackmetalovej atmosféry ako balzam na dušu i uši. Veľa sa hralo z aktuálneho "Shelter", samozrejme ale veci ako "Autre Temps" , alebo "Percées de Lumière", v ktorej Neige vytiahol už veľmi sporadický rev, nemohli chýbať. Stret melancholickej a nádejeplnej nálady šíril pokoj v potemnelom okolí pódia, človek sa cítil byť až mierne nad zemou. Zdvojované vokály, a u mňa špeciálne Zerove ultravysoké nežné melódie, boli dokonale odzbrojujúce. Perfektné, perfektné, perfektné. Ešte aj Neigeho „hranie“ na spätnú väzbu po záverečnej "Délivrance" bolo nádherné. ALCEST boli pre mňa jednoznačne tohtoročným top účastníkom.

Po ALCEST som si myslel, že to budú mať HYPOCRISY veľmi ťažké, keďže ich priamočiary death metal mal po výletoch do snových krajín ťažké vyhliadky osloviť, ale podarilo sa. Napriek dosť divnej Horghovej hre (a dosť smiešnemu podstavcu na bicie) mal ich koncert obrovské grády. Na rozdiel od BELPHEGOR, alebo FLESHGOD APOCALYPSE hrajú Švédi bez nejakých veľkých divadelností, idú si len ten svoj „bigbít“ ako ich to baví.
HYPOCRISY, giganti švédskeho melodic deathu, sa našim fans konečne predstavujú v plnej zostave, keďže naposledy v Bratislave boli ochudobnení o basáka Mikaela Hedlunda. Po úvodných dvoch nových songoch, počnúc titulnou "End of Disclosure", si postupne užívame niekoľko hitoviek z éry 1996 a vyššie. Peter Tägtgren avizoval, že sa bude hrať „some old shit, some new shit a niečo medzi tým“. V setliste sa síce objavili dve skladby z "Abducted" (ako prvá "Killing Art") a rovnako toľko z "The Final Chapter", páni nám však opäť nezahrali nič z prvých troch albumov. Pritom ide o legendárne nahrávky, ale ktovie… Hlúpy katastrofický scenár v mojej hlave, že to mohlo byť kvôli fanatickým katolíkom, keďže organizátor im avizoval vynechanie oných problematických (antikresťanských) skladieb, necháme na pokoji.

Švédi teda vsadili na melodickejšiu časť kariéry, odzneli aj hity ako "Fire In The Sky", "Fractured Millennium" či najzásadnejšia vec "Roswell 47". Opäť sme sa nedozvedeli odpoveď na otázku, čo sa naozaj stalo v Novom Mexiku, ale aspoň sme si užili Petrov nestarnúci vokál, úchvatne zahraté sóla, a to všetko za výborného zvuku. A stále nekončíme, hoci to býva po tejto skladbe zvykom. HYPOCRISY nám nadelili ešte dva kúsky, pričom to zakončili piesňou "Eraser". Žiaden individuálny prídavok následne už neprišiel. Peter mi síce na meet & greet prezradil, že budú hrať takmer 90 minút, napokon to bolo viditeľne kratšie. Napriek tomu grandiózne finále, v ktorom Pokrytectvo opäť zvíťazilo!

Keďže dnešný program sa postupne trochu natiahol, posledná kapela festivalu, českí ŠTÁB ZS-CO, zahrali len pár songov a museli sa z pódia porúčať. Darmo, organizátor búriacim sa Novobančanom sľúbil, že sa bude hrať len do určitej hodiny, a to aj splnil.

Zhrnutie:

Ak sa práve tá vaša kapela v reporte neobjavila, nezúfajte, veď na festivale nie je možné vidieť všetko. Gothoom číslo 5 priniesol z dramaturgického hľadiska veľmi silné i veľmi slabé miesta. Veľká škoda zrušených kapiel (až šesť zahraničných); to ale organizátor väčšinou neovplyvní a na poslednú chvíľu sa len ťažko zháňa adekvátna náhrada (s tým má problém aj Brutal Assault).

Prečo ale spomínam náš príbuzný český festival? Nuž, Gothoom sa mu v mnohom snaží podobať a inšpiruje sa ním, niekedy vhodnou, inokedy nie celkom správnou cestou. Do tej druhej kategórie celkom iste patria neslávne žetóny, ktoré sú pre festival veľkosti Gothoomu úplnou zbytočnosťou. Ba súdiac podľa cien, asi tu boli len z hľadiska možného väčšieho zárobku, samozrejme za ceny drahšie než na Brutale. O čosi lepšie na tom boli vratné festivalové poháre, akurát že jeden stál dva žetóny a boli prípady, že ste pri vstupe nedostali vratný kupón.
Extra spokojnosť nebola ani s jedlom, aspoň v pomere cena/kvalita. Nechceme nikoho uraziť, naša konštruktívna kritika má pomôcť festivalu napredovať a zlepšovať detaily. Niektoré iné webziny proklamovali ako problém možnosť nosenia si do areálu vlastné fľaše s akýmkoľvek pitím. My na to máme opačný názor a pod záštitou hesla „Gothoom je sloboda“ túto mierne anarchistickú možnosť prijímame. Ešte mi trochu vadila stále sa opakujúca hudba pomedzi kapely - väčšinou hral nový album ACHSAR, ktorý je síce fajn, ale v závere už liezol na nervy.

Najväčším sklamaním počas celej akcie tak bolo počasie, čiže dážď a z toho prameniace haldy blata, v ktorých bolo náročné sa pohybovať. Niektorí ľudia (ako napríklad legendárny rakúsky manželský pár, chodiaci takmer nahý) to vyriešili tým, že sa proste vyzuli. Do budúcna bude treba určite nainštalovať pod pódiom, ale aj v backstage (na náročné prechody sa sťažovalo i pár kapiel) nejaký pevný povrch.
A poďme k finálnej účasti, ktorá sa vraj zastavila niekde medzi 1600-1700 hláv. Masívna anti-kampaň, zdá sa, pomohla v dobrom, Gothoom si len upevnil svoju pozíciu kvalitného festivalu a opäť sa potvrdilo, že slovensko-česká metalová komunita sa vie zabaviť ako jedna rodina.

TEXT: Marek "Fajo" Falat  /  Kamil Adamík
FOTO: Sachtikus (čiernobiele), Adrian "Ad-mi-rall" Mihálik (farebné)