V sobotu sme do Žemberoviec dorazili omnoho skôr, keďže sa dnes štartovalo už o pol druhej. "Výkop" si vzali na plecia Martinčania ANTARES. Toto je kapela, ktorá má zaujímavý osud. Vznikli v roku 1994, no prvý album vydali až o sedem rokov neskôr. Do roku 2012 ich vydali dokopy štyri a potom o nich nebolo veľa počuť. Teda aspoň nie v mojej bubline. Netuším či vôbec fungovali alebo som ich len míňal. Každopádne majú nahratý svoj piaty album a jeho vydanie je na spadnutie. Prešli z angličtiny na slovenský jazyk a potvrdili trend, ktorý som spomínal v prvom reporte. Hudobne vychádzajú z melodického death metalu, ktorý bol v istom čase nazývaný aj "göteborgský". Tie vplyvy tam dobre cítim ale nie sú zďaleka jediné. Mimochodom je zaujímavé počúvať túto hudbu so slovenskými textami. Odohrali svoj set so cťou, aj keď nás v sále ešte veľa nebolo. Podobne ako minulý rok na Montana feste okorenili svoj set skladbou "As I Slither" od kanadských KATAKLYSM.

Asi najviac ma dnes prekvapili košickí OBLITERATE. Vždy som ich mal zaškatuľkovaných ako solídnu death/grindovú mlátičku, no v tej muzike je toho omnoho viac.  Nájdete v nej mimo iné aj rôzne alternatívne prvky a celkovo je to veľmi pestrá zmes. Často menia tempá a gitarové motívy oscilujú medzi grindom, metalom, hc a alternatívnym rockom. Všetky tieto prvky sú síce obalené v extrémnom kabáte, no nestrácajú svoj charakter. Podobne ladených kapiel sa pohybuje dosť na českej scéne, čo chápte ako kompliment. Podobne pestrý je aj spev, ktorý sa pohybuje od hlbokého growlu až po čisté spevy. Chalani majú takisto nahraný nový materiál a ak som dobre postrehol, mal by vyjsť čoskoro. Ich živé vystúpenie ma úplne pohltilo a vychutnal som si ho naplno. Aj keď som hlavne počúval, pretože ich hudba ponúka poslucháčovi naozaj zaujímavý obsah.

MADE BY ZERO z Uherského Hradišťa sú predstaviteľmi tradičného metalcoru, ktorý bol typický pre prvú vlnu tohto žánru. Sú to relatívne mladí chalani, ktorí majú svoje vystúpenia dobre nacvičené. Klasické banery spolu s vyvýšenými platformami sú v tomto žánri pomerne častá výbava. Kapelu musím pochváliť za pódiové vystupovanie, ktoré vie omnoho lepšie predať samotnú muziku. K tej sa mi vyjadruje ťažšie, pretože túto scénu nemám podrobne zmapovanú. Mám tam tri štyri obľúbené kapely a zvyšok mi pripadá ako cez kopirák.  Nebudem ale viac mlžiť. Hudba MADE BY ZERO znie ako množstvo podobne ladených kapiel. Nenašiel som tam žiadne prvky, ktorými by sa odlišovali od ostatných. Ich energický set bol celkom príjemným spestrením, pretože na festivale boli jediným zástupcom tohto žánru.

Nasledujúce dve kapely si prehodili poradie a preto sme privítali na pódiu GALADRIEL. Myslím že túto kapelu asi netreba nikomu predstavovať. V posledných rokoch o nich nebolo veľa počuť, pretože jej hlavní protagonisti sa musia venovať iným povinnostiam. Bol som preto zvedavý, v akej forme sa kapela nachádza. Tá už dlhodobo funguje vo štvorici, ak si dobre pamätám tak od roku 2016. Pred tým vystupovali s dvoma gitarami a tento koncept sa mi páčil viac. Aj dnes mi v istých pasážach druhá gitara chýbala, no inak to bolo vydarené vystúpenie. Dodo Ďatel, Matej Ferianc a Tomax Gabris sú skúsení hudobníci, ktorí majú svoje odohraté. A aj keď nehrali dlho naživo, na ich výkone to nebolo poznať. Schválne som nespomenul speváčku Soňu Kozákovú, ktorej spevu by som sa povenoval osobite. Celý koncert som mal pocit, že jej hlas prešiel nejakou zmenou. Akoby ho niekto "orezal" o výšky a pridal viac basových tónov. Vo výsledku jej hlas omnoho viac zapadol do celej hudby a znel veľmi príjemne. Aj vďaka tomu dnes GALADRIEL odohrali kvalitný, aj keď trocha krátky set. Ich atmosferický death doom má stále čo ponúknuť a ja dúfam, že sa dočkáme aj nejakej novej tvorby.

V rámci svojho setu nás previedli rôznymi časovými obdobiami. Staršiu tvorbu reprezentovali skladby "Sad Leaves of the Dying Rose" a "Imaginary Sins". Z posledného albumu zahrali hneď tri kusy a to "Evilution", "Crucifixion DeLuxe" a "Mother is dying“. A nezabudli ani na svoje posledné EP a z neho zaznela úvodná "Song of a Daughter". Tento set ubehol strašne rýchlo ale zanechal vo mne dobrý dojem.

Priznám sa, že vystúpeniu českých FORREST JUMP som venoval len úvodné tri piesne. Nie že by koncert nejak skazili, ale tento typ hudby ma absolútne neoslovuje. Je to taká zvláštna kombinácia rocku a metalu s výraznými českými textami. Mne to znelo ako tvrdšia verzia Kabátu, aj keď sa ju snažia ozvláštniť metalovejšími prvkami. Tejto hudbe proste nerozumiem a je mimo môj hudobný vkus.

Rakúskych death metalistov DARKFALL som videl naživo viac krát a stále im neviem prísť na chuť. Po technickej stránke sú ich vystúpenia absolútne v poriadku. Vkusne vyzdobené pódium, dobrý pódiový prejav ako aj solídne výkony hudobníkov patria k prednostiam ich živého vystupovania. Žiaľ, ja z tej hudby nedokážem vytiahnuť žiadne záchytné body, ktoré by ma vtiahli do deja. Akýkoľvek moment prekvapenia, ktorým by ma prebrali z letargie. Lenže nič také tam neviem nájsť. Ich vystúpenie ale malo presne tie atribúty, ktoré som spomenul.     

Po technickej pauze napochodovali na pódium nemeckí CYTOTOXIN. Táto kapela sa za posledné roky vypracovala na neuveriteľnú úroveň a ich koncerty sú pastva pre všetky zmysly. Človek miestami ani nevie čo si skôr všímať a sledovať. V prvom rade je to masakrálna rytmika, ktorá vás dotrhá na kusy. Do toho si dosaďte dvoch gitaristov, ktorí miestami prepnú do úplne šialeného módu. Zamýšľal som sa nad tým, prečo si to komplikujú krkolomnými arpeggiami a podobnými šialenosťami. Však by to fungovalo kľudne aj bez nich. Na druhej strane to dobre dokresľuje celú tú hudobnú apokalypsu. Ústrednou postavou ich vystúpení je ale charizmatický spevák Sebastian Grihm. Ten zvláda množstvo hlasových "prasačín", v rátane spievania do mikrofónu strčeného v ústnej dutine. Je to proste fanatik, ktorý vás totálne vtiahne do tohto šialeného sveta, ktorý je zamorený radiáciou.

Na pódiu nechýbali sudy s toxickým odpadom a hudobníci odohrali začiatok vystúpenia v plynových maskách. Mal som trocha obavu, či sa z tých žltých sudov nezačne valiť  odporne páchnuci žltý dym. K tomu našťastie nedošlo, lebo to by sme asi nerozdýchali a to doslovne. Ako to celé zhrnúť. CYTOTOXIN patria v súčasnosti medzi najlepšie živé kapely v rámci extrémneho metalu a grind coru. Dnes to jednoznačne potvrdili a ich set bol top vystúpením celého festivalu.

Poliakov AZARATH som videl v lete na Josefstadte a tak som vedel, čo očakávať. Totálnu blasfémiu v ultra pekelnom tempe. Ich zmes black a death metalu znie ako ohlušujúca paľba zo samopalu. Kapelu založil v roku 1998 bubeník Inferno, ktorý pôsobí v BEHEMOTH. Z pôvodnej zostavy ostal v kapele oficiálne len on, ale nie vždy s ňou naživo aj hráva. Dnešok nebol výnimkou a zastúpil ho Adam Sierżęga. S touto pekelnou muzikou mám jeden zásadný problém. Páni neskutočne tlačia na pílu, no je to miestami kontraproduktívne. Ono keď v hudbe neustále pálite blastbeaty, ich účinok sa pomaly vytráca. A stačilo by pritom na chvíľu zmierniť tempo a následne opäť spustiť besnenie. A nakoniec to aj predviedli a to v skladbe „Beyond the Gates of Burning Ghats“. Je to mimochodom asi ich najvydarenejšia vec z posledného albumu „Saint Desecration“. Aby atmosféru ich hudby čo najviac priblížili peklu, celý koncert boli ožiarený utlmeným červeným svetlom. Pre mňa ako fotografa je to síce nočná mora, ale k tej muzike sa to proste hodí.

Po tomto vystúpení sa výrazne preriedil počet návštevníkov, čo asi nepotešilo banskobystrických HECATE. Kapela funguje druhým rokom s novým spevákom Dominikom Oravcom, ktorý hráva s bubeníkom Vladom Šlosiarikom v kapele DADCARE. Jeho príchodom sa charakter ich hudby mierne zmenil. Pôvodný spevák Majo Maslík (aktuálne v Japonsku) sa snažil ich hudbu tlačiť do gotických vôd, no zároveň im dával moderné elektronické prvky. Dominik tomu dáva dravejšiu tvár a výsledok je veľmi svojský. Aby ste tomu lepšie rozumeli páni hrajú metal s elektronickými prvkami. V tej metalovej časti miešajú melodický death metal s doomom. Je to veľmi svojská muzika, ktorú nepochytí každý. Ich vystúpenie bolo zložené hlavne z novej tvorby, ktorá zatiaľ nevyšla na žiadnom nosiči. Skladby ako  „Better Days“, „Four“, „Into the Dark“ či „Jump“ sa stanú snáď súčasťou ich tretieho albumu. No nebudeme predbiehať hlavne v tejto dobe, kedy je vydávanie klasických albumov pomaly na ústupe. Z pôvodnej tvorby odznela len jedna skladba a to „Modern Man“. Vystúpenie HECATE bolo dôstojnou bodkou za celým festivalom.

Winter Gothoom sa po ťažkých pôrodných komplikáciách nakoniec uskutočnil a po dlhej dobe sme si užili živú muziku. Zároveň sme sa stretli so starými kamarátmi a známymi, s ktorými sme na čas stratili kontakt. Dúfajme, že situácia sa bude len zlepšovať a leto bude v znamení znovuzrodených festivalov.